Dana Velďáková (vľavo) mala červené oči od plaču aj v mixzóne - vpravo druhá slovenská trojskokanka Irina Beskrovnaja. FOTO - SITA
V Göteborgu včera predpoludním opäť svietilo letné slnko a pokračovala slovenská atletická tma. Trojskokanky nepostúpili z kvalifikácie, hoci limit 14,05 m nebol náročný. Spokojnejšia bola mladšia a papierovo slabšia Irina Beskrovnaja (23). Dcéra diaľkarskej svetovej rekordérky Galiny Čisťjakovej (752 cm z roku 1988) a slovenskej v trojskoku (14,41 m - 1966) dosiahla 13,60 m, skončila sedemnásta. Košičanka Dana Velďáková (26) súťaž zbabrala úplne. Mala dva prešľapy. Platný skok meral 11,44 m. Ôsma skokanka z tohtoročných halových majstrovstiev sveta pri ňom po treťom odraze doskočisko prebehla. Dĺžka sa rátala, Velďáková bola z 25 atlétok predposledná.
Bezstarostná Beskrovnaja
Beskrovnaja pred odchodom na šampionát nemala veľké oči: "Len aby som nebola posledná." Nebola, zdolala niekoľko súperiek zvučných mien. "Nie som sklamaná, konečne som zažila veľký šampionát. Už sa necítim medzi veľkými pretekárkami ako úplná sirota," povedala v mixzóne dcéra i zverenkyňa bývalého svetového trojskokana Alexandra Beskrovného.
Na postup stačil aj výkon 13,93 cm. "Nemala som šancu z dvoch príčin. Nie som zvyknutá na mondo. Je úžasne rýchle. Ťažko bolo trafiť dosku, hnalo ma to vpred. Aj pri odrazoch som musela akosi brzdiť, katapultovalo ma. Tréningové skoky na vedľajšej ploche boli v pohode. Na hlavnom štadióne nie. Vietor sa nepríjemne krútil, ale o tom vám iste viac povie Danka."
Skokanka bratislavskej Slávie UK s ruskými koreňmi rozprávala, bavila sa, žartovala. "Neprišla som bojovať o finále, ,iba' o dobré umiestnenie. Snažila som sa súťaž vnímať ako bežné preteky a dosiahla som aj bežný výkon. Pri risku by som možno skočila aj štrnástku, pravdepodobnejšie by som však úplne zhorela."
Zhrozená Velďáková
Dana Velďáková (26) skočila v tejto sezóne na otvorenom štadióne za štrnásť metrov v štyroch pretekoch. Na mítingu v gréckej Kalamate mala štyri platné pokusy, všetky za hranicu, ktoré by v Göteborgu znamenali limit. Aj so zranenou pätou dokázala 14,03 cm. Medzi novinárov prišla s čiernymi okuliarmi už vysunutými na čelo. Oči červené od sĺz.
"Naposledy som mala tri prešľapy v roku 1999. Odvtedy sme s trénerom pracovali práve na tejto chybe. V poslednom čase som neprešľapovala. Vietor sa na štadióne krútil ako divý. Čakala som do poslednej chvíle na rozbeh. Aj tak som sa netrafila," ťažko hľadala slová bronzová medailistka z juniorskej Európy 2000.
Prvý pokus bol o celú stopu cez odrazovú dosku, hoci s doskokom za štrnástku. Druhý vyzeral sľubne. Pri odraze na finálny skok sa však Košičanke podvrtol členok. Tretí bol zbabraný od začiatku do konca. "To som sa už ani nepozerala na trénera. Sledoval vietor, šiboval ma po centimetroch hore-dolu, aby sme vystihli správny moment. Nebola šanca. Obaja sme boli z jeho meniaceho sa smeru paf."
