Mata Hari, exotická tanečnica nehanebne vystavujúca svoje božské telo, milenka viacerých mocných a „femme fatale“ prvej svetovej vojny, sa stala synonymom pre zvodnú špiónku s dramatickým osudom. Práve ona dala Parížu orientálny tanec a pozdvihla ho na úroveň umenia. Tragický príbeh dcéry klobučníka a matky pôvodom z Jávy sa začal odvíjať pred 130 rokmi, 7. augusta 1876 v holandskom Leeuwardene.

O čo bola jej tanečná kariéra oslnivejšia, o to bola kratšia. Mata Hari skončila v 41 rokoch na popravisku, hoci presnú povahu a rozsah jej údajnej špionáže dodnes zahaľuje tajomstvo.

Začiatok jej života je však tuctový. Margaretha Geertruida Zellová vyštudovala učiteľský inštitút v Leidene a v roku 1895 sa vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády Campbella MacLeoda. V rokoch 1897 až 1902 s ním žila na Jáve a Sumatre, kde vyštudovala za tanečnicu. Porodila syna a dcéru. Manželstvo však nebolo šťastné a po smrti syna sa Margaretha rozhodla manžela i dcéru opustiť a odišla do Paríža.

Najprv jazdila na koni v cirkuse a bola modelkou pre maliarov. Ako orientálna tanečnica si začala hovoriť Mata Hari (malajské slnko). A za noc sa stala hviezdou. Vysoká, nesmierne príťažlivá a navyše ochotná vystupovať takmer nahá, zožala na pódiách v Paríži i ďalších mestách obrovský úspech. Vydávala sa za domorodú ženu z Jávy, od detstva zasvätenú do tajov tanca, čo ospravedlňovalo jej veľmi skromné kostýmy.

Flirtovanie a striedanie mužov bolo pre ňu úplne prirodzené. Mata Hari nebola príťažlivá jednoduchou krásou, lákala uhrančivým fluidom, ktoré ju obklopovalo.

Vzťahy nadväzovala s francúzskymi, ruskými a nemeckými politikmi a ďalšími vplyvnými mužmi. Tucty milencov mala spomedzi dôstojníkov - učarovali jej muži v uniformách.

Bohémsky život stál na začiatku jej pádu. Počas prvej svetovej vojny jej vzťahy s mocnými zo znepriatelených krajín prisúdili obraz nebezpečnej kurtizány, čo kuje pikle. Mata Hari mohla ako občianka neutrálneho Holandska i počas vojny pomerne ľahko prekračovať hranice medzi štátmi.

Ako milenka viacerých vysokých dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch stranách. Je možné, že spolupracovala s nemeckou aj francúzskou rozviedkou, ale tej prvej žiadny úžitok pravdepodobne nepriniesla a druhá jej nedôverovala. Francúzi skoro nadobudli podozrenie, že slávna tanečnica je dvo—jakou agentkou, a 13. februára 1917 ju zatkli v Paríži. Mata Hari priznala len toľko, že odovzdala jednu neaktuálnu informáciu dôstojníkovi nemeckej výzvednej služby.

Skutočné obvinenie sa nikdy nepodarilo dokázať. Vo vypätej atmosfére vojny, ktorá bola zdĺhavá a stála oba tábory čoraz viac obetí, rozhodol 25. júla vojenský tribunál v Paríži nemilosrdne. „Milenka oficierov“ dostala trest smrti. Matu Hari popravili 15. októbra 1917 vo Vincenneskom lesíku pri Paríži. Zastrelili ju. Zostala po nej legenda, ktorú priživil aj film. Tanečnicu nezabudnuteľne stvárnila Greta Garbo vo filme z roku 1931.

Zajtra - Hieronymus Bosch

Autor: KATEŘINA SKŮPOVÁ, čtk