Minister diplomacie Cyril Svododa považuje za takmer isté, že americká protiraketová obrana bude v Česku.
FOTO – SITA/AP
ovej obrany.
Základňa by mala byť súčasťou systému, ktorý by podľa Washingtonu chránil USA a ich spojencov pred balistickými raketami štátov, ako sú Irán či Severná Kórea. Podľa posledných informácií by v Čechách mali byť umiestnené radary slúžiace k včasnému zachyteniu nepriateľských rakiet, doplnené asi o desať protiraketových striel, určených k ničeniu týchto rakiet. Základňu by obsluhovalo maximálne štyristo amerických vojakov.
Americkí experti si v posledných dňoch v Čechách prezreli niekoľko lokalít, kde by mohli základňu vystavať. Podľa médií sa im zatiaľ najviac páči vojenská oblasť Libavá na Olomoucku, kde mala v minulosti raketovú základňu aj sovietska armáda.
Z českých parlamentných strán zriadenie základne jednoznačne odmietajú iba komunisti, otvorene ju naopak podporujú občianski demokrati. Stanovisko ďalších troch strán: sociálnych demokratov, ľudovcov a zelených nie je jednoznačné. Všetky tri strany však požadujú, aby o základni rozhodlo referendum.
Podľa prieskumu agentúry Medián pre denník MF Dnes súhlasilo v júli s umiestneným základne v Čechách iba 17 percent opýtaných, 83 percent ľudí bolo proti. Odporcovia základne ako najčastejší dôvod uvádzali obavu, že by sa mohla stať cieľom útoku teroristov.
Obyvatelia okolia potenciálnych lokalít, kde by mohla základňa stáť, sú väčšinou rozdelení. Nachádzajú sa v málo rozvinutých územiach s veľkou nezamestnanosťou. Skúsenosti zatiaľ nazbierali iba s predchádzajúcim pobytom sovietskych vojakov alebo pobytom vlastnej českej armády, a tie nie sú najlepšie.
Obce z prítomnosti vojsk poznajú hlavne rôzne obmedzenia, ktoré im bránia v rozvoji. Napriek tomu mnohí dúfajú, že by výstavba základne mohla znamenať prílev investícií a zákazky pre miestnych podnikateľov.
Okrem Čiech sa zvažuje umiestnenie americkej základne v rámci protiraketového systému ešte v Poľsku. Hovorca maďarskej vlády naopak minulý týždeň jednoznačne vylúčil možnosť, že by základňa stála u našich južných susedov. Podľa neho Spojené štáty s podobnou ponukou Maďarsko nikdy oficiálne ani neoficiálne nevyhľadali.
Maďarské sklamanie
Skúsenosti z Maďarska varujú, že by sa príchod amerických základní nemal spájať s prehnaným ekonomickými očakávaniami. Práve na juhu Maďarska bola jediná americká základňa v postkomunistickej Európe.
Americká armáda využívala letisko a vojenskú základňu v Taszáru v rokoch 1995 až 2004, v druhej polovici deväťdesiatych rokov tu pobývali tisíce amerických vojakov.
Okolité mestá, ktoré základňu zo začiatku považovali za zlatú baňu, však zažili sklamanie. Americkí vojaci podliehali prísnej disciplíne a mimo základne trávili málo času. Bary a reštaurácie, ktoré otvorili, väčšinou skrachovali. Skoro všetky zásoby si Američania zaisťovali z vlastných zdrojov, služby miestnych využívali minimálne.
Iná je situácia v Nemecku, kde sú obrovské základne pre tisíce vojakov, ktoré fungujú desaťročia a časť vojakov tam žijú aj s rodinami. V Nemecku navyše dohody o prenájme základne uzatvárali s Američanmi priamo obce a nie štát, takže peniaze plynuli obciam. V Čechách by naopak išlo pravdepodobne o základne pre maximálne niekoľko stoviek vojakov v oblastiach vlastnených armádou.
(pm)
