V lete a na jeseň sa šaláty zaraďujú v osevnom postupe ako medziplodiny alebo následné plodiny. Letný šalát pestujeme z priesad alebo z priamej sejby. Priesady si dopestujeme z redšej sejby na záhon od apríla do polovice júna. Sadia sa od konca mája do polovice júla, zberáme ich od júla do októbra. Letný šalát z priamej sejby sejeme od konca apríla do polovice júna. Na jesenné pestovanie sa odporúča sejba od polovice do konca júla.

Základom je dobré zakorenenie priesad do dvoch týždňov po vysadení. Pri priamej sejbe je porast zapojený vtedy, keď má vytvorených 6 až 8 pravých listov. Šalát si vyžaduje kyprú, prevzdušnenú pôdu, preto ju kypríme dva až tri razy, kým sa vytvoria hlávky. Pri závlahe je dôležité udržiavať povrch dostatočne vlhký, najmä kým listové ružice neprikryjú povrch pôdy. Do obdobia tvorby hlávok sa môže zavlažovať postrekom zvrchu, neskôr je lepšie zavlažovať ku koreňom.

Pre letné a jesenné pestovanie sú vhodné letné odrody maslového typu alebo ľadový šalát. Pravidelným a spoľahlivým zdrojom zásobenia v tomto období sú aj listové šaláty, ktoré síce nevytvárajú typické hlávky, ale sú rovnako chutné a vhodné najmä na pestovanie v záhradkách. Patrí sem aj šalát rímsky, listový a šalát na rezanie.

Šalát ľadový (Lactuca sativa L. var. capitata) je najmladšou formou hlávkového šalátu. Vhodný je na pestovanie v letnom období, pretože nevybieha do kvetu. Hlávky dosahujú až kilogram, dobre znášajú prepravu i krátkodobé skladovanie. Listy, ktoré sú na okraji typicky pílkované, bývajú krehké, šťavnaté a obsahujú menej horkých látok ako ostatné hlávkové šaláty.

Šalát rímsky (Lactuca sativa L. var. longifolia) sa u nás pestuje len zriedka. Vzhľadom na vysoké nároky na teplo sa pestuje v letných mesiacoch z priamej sejby alebo z priesad. Priesady vysádzame do sponu 0,3 až 0,4 x 0,3 metra. Vegetačné obdobie po zber trvá 10 až 14 týždňov. V čase, keď sú listy dostatočne vyvinuté, zväzujeme ich v hornej tretine lykom, aby sme získali vybielené a jemné hlávky. Nesmú byť však uviazané dlhšie ako 10 dní, inak by vybiehali do kvetu.

Šalát listový (Lactuca sativa L. var. crispa) vytvára najskôr riedku prízemnú ružicu listov, z ktorej rýchlo vyrastá bohato olistená byľ až do metrovej výšky. Listy majú jemnú konzistenciu, zberajú sa postupne zdola nahor počas celého vegetačného obdobia až do kvitnutia. Listový šalát pestujeme z priamej sejby na jar a sejbu môžeme opakovať koncom augusta až začiatkom septembra.

Šalát na rezanie (Lactuca sativa L. var. secalina) sa podobá listovému šalátu a často sa s ním zamieňa. Rastlina vytvára hustú ružicu listov, v ktorej sa vnútorné listy zvinú a vytvoria náznak voľnej hlávky. Na konzumáciu sa odrezávajú celé ružice. Tento šalát má podobnú hodnotu a využitie ako šalát hlávkový, ale v surovom stave má trochu drsnejšiu chuť. Šalát na rezanie sejeme podľa predpokladaného zberu. Na dopestovanie konzumných listov potrebujeme 4 až 6 týždňov. Siať môžeme od marca do augusta.

Ing. JARMILA PAKANOVÁ