V našom sídliskovom dome máme susedku, ktorá chová asi tridsaťcentimetrovú korytnačku. Milá staršia pani jej dala meno Žofka. Má ju veľmi rada, berie ju so sebou na prechádzky tak ako my nášho psa. Kresbu na pancieri jej zvýraznila červeným lakom na nechty, aby ju v tráve lepšie videla. Jedného dňa sme sa stretli pri bráne. Pochválil som zvieratko, a hneď som sa od jeho majiteľky dozvedel o korytnačkách všeličo zaujímavé. A tiež to, že dnes idú navštíviť vnučku na susedné sídlisko.
Táto milá situácia mi pripomenula vtip: Muž so ženou kráčajú po ulici a stretnú tučniaka. "Oh, aké prekvapenie vidieť v meste tučniaka," povedal muž a spýtal sa ženy: "Čo budeme robiť?" Žena odpovedala: "Mám to. Opýtajme sa policajta." Našli policajta, ten sa poškrabkal po hlave a povedal: "Myslím, že by ste ho mali zobrať do zoologickej záhrady." "Výborný nápad," potešili sa manželia a zamierili do zoo. Na druhý deň kráča po ulici policajt a zrazu vidí, ako si ten istý manželský pár vykračuje s tučniakom. "Povedal som vám, aby ste s ním išli do zoo, nie?" čudoval sa policajt. A oni odpovedali: "Áno, zobrali sme ho do zoo a prežili sme spolu krásny deň. Dnes ho berieme do kina a na večeru do rybárskej reštaurácie."
Naša pani susedka sa správa k Žofke podobne. Nedávno sa však moja žena vrátila domov so smutnou správou. Žofka sa stratila. Návšteva vnučky na susednom sídlisku sa jej asi stala osudnou. Pani susedka to popisovala tak, že Žofka sa pásla v tráve, lenže s priateľkami sa tak zarozprávali, že na ňu pozabudli, a keď ju začali hľadať, Žofky nebolo. Pátracia akcia pokračovala aj ráno. Zatiaľ neviem, či sa Žofka našla, ale dúfam, že pani susedku zasa poteší. Aj keď mi nejde do hlavy, že zviera povestné svojou pomalosťou mohlo tak rýchlo odkráčať.
Táto príhoda ma dosť silno ovplyvnila. Uvedomil som si, že všetko, čo máme radi, živé aj neživé, dostáva od nás meno. Toto bola korytnačka Žofka. Naša kamarátka má však napríklad vytúžené auto z autobazáru a dala mu meno Olívia. Hovorí, že sa do neho zamilovala na prvý pohľad. Najprv sa mi to zdalo čudné, keď stále hovorila o aute ako o Olívii, ale už som si zvykol. Už vôbec neočakávam, že by niekto hovoril o Olívii ako o Škode, Honde alebo Nissane. Alebo ako o aute.
Všimli ste si, že moderné výškové obytné budovy v Bratislave majú tiež svoje meno? Ľudia, ktorí tam budú bývať, nemusia návštevám priveľa vysvetľovať. A navyše meno dáva domu akoby ďalší rozmer a predurčuje náš vzťah k nemu. Veď všetkému, čo máme radi, obyčajne dávame meno. Dom, ktorý má pekné meno, bude jeho obyvateľom určite blízky.
Autor: MASAHIKO
