Fidel Castro s mladším bratom Raúlom, ktorému tento týždeň odovzdal svoje právomoci.
Doteraz vládol neobmedzene takmer päť desaťročí. Nie je vylúčené, že na ostrove tento týždeň začal pád diktátorského režimu.
Fidel Castro vládne na ostrove od svojich tridsiatich rokov. Narodil sa 13. augusta 1926 v bohatej farmárskej rodine v mestečku Birán v provincii Holguín. Výborne sa učil a bol sľubným hráčom baseballu. Jeho mladíckym snom bolo hrať v jednej z amerických hlavných líg. Študoval právo na univerzite v Havane a už počas študentských čias sa zapojil do politiky. Stal sa členom Ortodoxnej strany, rýchlo sa dostal do jej čela a chystal sa na parlamentné voľby. Do cesty mu však vstúpil štátny prevrat - 10. marca 1952 sa moci v krajine chopil Fulgencio Batista, ktorý voľby zrušil. Fidel ho obvinil z porušenia ústavy, na súde však neuspel.
To ho ale neodradilo. Nevzdal sa a spolu s niekoľkými desiatkami stúpencov zaútočil na kasárne v Santiagu a Bayamo. Útoky boli neúspešné a Castra v súdnom procese odsúdili na 15 rokov väzenia. Vďaka Batistovej všeobecnej amnestii si však odsedel iba dva roky .
Po prepustení emigroval do Mexika, kde sa spojil s ďalšími vysťahovalcami, a založil Hnutie 26. júla. Názov dostalo podľa dátumu útoku na kasárne Moncada. K skupine sa pripojil aj lekár, neskôr známy revolucionár Ernesto "Che" Guevara.
V decembri 1956 sa Castro vrátil na Kubu. Jeho stúpenci naberali na sile a po dvoch rokoch prinútili diktátora Batistu odísť do exilu.
Radikálne ekonomické reformy a procesy s predstaviteľmi bývalého režimu spôsobili, že Spojené štáty uvalili na Kubu obchodné embargo a prerušili s Kubou diplomatické styky.
Castro na oplátku zhabal americké majetky a so žiadosťou o vojenskú a ekonomickú pomoc sa obrátil na Sovietsky zväz. V roku 1961 Castrova Kuba odolala pokusu o inváziu, pri ktorej sa vyše tisíc kubánskych emigrantov, vyškolených americkou tajnou službou CIA, vylodila v Zátoke svíň.
Populárny diktátor
Fidel Castro hneď od začiatku svojej vlády tvrdo zakročil proti kritikom. Obmedzil slobodu slova, zrušil nezávislé noviny, prenasledoval náboženské inštitúcie a odbory prišli o právo štrajkovať. Napriek represívnemu režimu sa diktátor stal populárnym v Latinskej Amerike a v krajinách tretieho sveta. Zaviedol bezplatné školy, zlikvidoval negramotnosť a vybudoval širokú zdravotnícku sieť. Mnohé z týchto výdobytkov dnes dožívajú. A v miestnych väzniciach ešte stále sedia v neľudských podmienkach desiatky disidentov, ktorí od roku 1998 podpisovali projekt Varela, inšpirovaný československou Chartou 77. Previnili sa iba tým, že žiadali dodržiavanie ľudských práv a demokratizáciu spoločnosti.
Hospodárstvo na kolenách
Takmer polstoročie režimu Fidela Castra dostalo Kubu na pokraj hospodárskeho krachu. Na ostrove sú bežné výpadky energie, potraviny sú na prídel. Vychýrené kubánske zdravotníctvo je na kolenách. V lekárňach je problém kúpiť si obyčajný acylpirín či vitamíny. Režim však neúnavne šíri propagandu o výbornom zdravotníctve. Počas minulého leta vysielala štátna televízia opakovane dvojhodinový Castrov prejav, v ktorom sa ponúkol, že vyšle tisícku lekárov na juh USA zdevastovaný hurikánom. Nezabudol v ňom poukázať na americký imperializmus a hospodárske embargo, ktorému je ostrov vystavený už niekoľko dekád. Diktátorov dvojhodinový prejav povinne počúvali desiatky zoradených mužov a žien v bielych plášťoch.
Korupcia, prostitúcia, kriminalita
Životná úroveň na ostrove prudko klesla po páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu. Kuba prišla o trhy i štedré dotácie socialistických priateľov. Kedysi jeden z najväčších svetových producentov cukru dnes pestuje menej cukrovej trstiny ako na začiatku minulého storočia. Hospodárstvo drží iba turizmus a lacná ropa z Venezuely, ktorú dodáva Kube spriatelený ľavičiar Hugo Chavéz. Jeho billboardy s revolučnými výzvami na boj proti americkému imperializmu visia popri kubánskych diaľniciach.
Ťažké životné podmienky vedú k tomu, že na ostrove kvitne korupcia, prostitúcia a kriminalita. Turistov sa neustále snaží niekto okradnúť či oklamať - pri prenájme auta, podpultovom predaji tradičných cigár aj pri platení účtu v reštaurácii. Mnohí Kubánci sú nespokojní, a tak sa pomaly prestávajú báť hovoriť, čo si myslia. V uliciach Havany sa už objavili dokonca aj prvé proticastrovské nápisy. Počet ľudí, ktorí žiadajú politické aj ekonomické zmeny, rastie.
Havana a pláže
Na Kubu prichádza z roka na rok viac turistov, najčastejšie z Európy. Pre Castrov režim sú dojnou kravou, ktorá prináša dôležité devízy. Cudzincov láka bohatá história či výborné podnebie. Pozoruhodné je hlavné mesto Havana. V starom meste je niekoľko nádherne zrekonštruovaných koloniálnych budov, väčšina štvrte je však v dezolátnom stave. Stará Havan - Habana Vieja - je zapísaná na zozname Svetového kultúrneho dedičstva Unesco, obnove pamiatok to však pomáha len pozvoľna.
Kubu turisticky preslávili najmä krásne pláže. Najvyhľadávanejšie sú na polostrove Varadero, ktorý je však pošpatený hotelmi panelákového typu. Milovníci pokoja a čistých pláží navštevujú radšej najzápadnejší kút ostrova, stredisko Maria la Gorda, kde bežní Kubánci nemajú prístup. Na ceste je veľká závora, pri ktorej stoja policajti a kontrolujú pasy.
Sám Fidel Castro označuje za najkrajšie v Karibiku pláže na ostrovoch Cayo Las Brujas a Cayo Santa Maria na severnom pobreží provincie Villa Clara. Na ostrovoch je čulý stavebný ruch a z roka na rok pribúdajú nové luxusné hotely.
Očami turistu
Európana pri príchode na najväčší ostrov v Karibiku ohromí chudoba a neporiadok. Služby na havanskom letisku však fungujú celkom dobre. Ani nemáte pocit, že ste v rozvojovej krajine. Eurá a doláre vám okamžite zamenia na miestne pesos (kurz je stanovený umelo - za jeden dolár dostanete približne jedno pesos) a o chvíľu sa už taxíkom veziete do centra Havany. Cena je stanovená vopred - dvadsať pesos, čo je za štvrťhodinovú jazdu na kubánske pomery veľmi veľa. Taxík je luxusný, s klimatizáciou a nemeckým dizajnom, na hrboľatej ceste plnej výmoľov však turistov poriadne ponatriasa. Inak behajú po cestách staré americké chevrolety a buicky, vidieť aj tridsaťročné škodovky, lady a preplnené autobusy, ktoré vyzerajú ako prerobené z nákladiakov. V ešte horšom stave sú kubánske obydlia. Malé chatrče, ošarpané komunistické paneláky. A všade špina.
Tri ženy, sedem detí
Fidel Castro žije v prísne stráženom komplexe na okrajiny Havany. O jeho súkromnom živote sa toho veľa nevie. Mal tri ženy. V roku 1948 sa oženil s bohatou študentkou filozofie Mirtou Díaz Balartovou, s ktorou mal syna Fidelita. Keď bol vo väzení, manželka sa s ním rozviedla. V roku 1952 sa Castro zoznámil s Naty Revueltou, má s ňou dcéru Alinu. V osemdesiatych rokoch sa oženil s Daliou Soto de Valleovou, s ktorou má päť detí.
Šesťsto pokusov o atentát
Castro podľa vlastných tvrdení prežil šesťsto pokusov o atentát, za ktorými vraj stáli CIA a kubánski emigranti. Aj preto nosil pri sebe pištoľ.
"Snažili sa ma veľa ráz zlikvidovať," povedal v novembri 2005, keď sa o ňom rozšírilo, že má Parkinsonovu chorobu. Vtedy tvrdil, že sa cíti lepšie než kedykoľvek predtým. Práve zo zdravotných dôvodov však prestal už v 80. rokoch fajčiť. Ako sedemdesiatnik počas prejavu v Havane nakrátko omdlel a niekoľko týždňov ležal v nemocnici po tom, čo mu opuchla noha po uštipnutí hmyzom. V posledných rokoch spomalil životné tempo a od zlomeniny nohy a ruky, ktoré utrpel pri páde počas prejavu v októbri 2004, vyzeral zoslabnutý.
Čo čakať od brata Raúla?
Posledný júlový deň nahradil Fidela Castra dočasne pri moci jeho brat Raúl, ktorý je už dlho určený za jeho nástupcu. Čo možno od neho očakávať? Určite bude pragmatickejší v ekonomickej oblasti a nebude mať problém s rozvojom hospodárstva podľa čínskeho vzoru - teda lákanie zahraničných investícií a postupný rozvoj súkromného podnikania, všetko však pri zachovaní tvrdej ruky štátu a bez pokroku v otázke ľudských práv. Raúl nie je typ revolucionára s charizmou ako jeho o päť rokov starší brat. Medzi ľuďmi nemá takú širokú podporu a traduje sa, že má problémy s alkoholom. Ako dlhoročný šéf armády by zrejme pri nepokojoch neváhal a použil silu.
Na Kube je však silná skupina ľudí, ktorá v sebe dusí zlosť z režimu, zlej ekonomickej situácie i z toho, ako spokojne si žije vládnuca elita. Podľa znalcov práve tu hrozí sociálny výbuch v prípade, že Fidel Castro zomrie.
foto - sita/ap a autor
Centrum Havany sa pomaly mení. Mnohé koloniálne paláce sú vďaka tomu, že stará Havana je zapísaná na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, krásne zrekonštruované. Ostatné budovy sa však rozpadávajú.
Fidel Castro zaviedol na Kube všeobecnú bezplatnú zdravotnú starostlivosť, zdravotníctvo však krachuje, v lekárňach nedostať ani acylpyrín, ani bežné lieky proti bolesti.
Autor: Havana - Bratislava
