BRATISLAVA - Atrakciou tohtoročnej jazdeckej Grand Prix Bratislava CSIO-W bude skok mohutnosti. V programe tradičného parkúrového sviatku koncom budúceho týždňa v areáli Slávie STU v bratislavskom Ovsišti bol len v roku 2003 a stretol sa s mimoriadne pozitívnym ohlasom u divákov aj pretekárov.
"Prvý oficiálny svetový rekord v skoku do výšky utvoril už v roku 1906 Francúz Georges Crosse s koňom Conspirateur - na pretekoch v Paríži skočil 235 cm. Neskôr ho niekoľkí pretekári prekonali. Už vyše pol storočia však má rovnakú hodnotu - 247 cm. V roku 1949 v čilskom Viňa del Mar kapitán Alberto Larraguibel Morales s koňom Huaso preskočil prekážku vysokú 247 cm," informoval historik slovenského jazdectva a bývalý medzinárodný rozhodca Eugen Gejmovský.
V niektorých jazdeckých publikáciách sa spomínajú fenomenálne výkony amerického huntera Heatherblooma, ktorý v roku 1902 v sedle so svojím majiteľom Dickom Donellym preskočil na farme neďaleko Richmondu (Virginia) najprv 249 cm a potom aj neuveriteľných 251,5 cm, ale tieto výkony svetová jazdecká federácia FEI neuznala, pretože neboli dosiahnuté na oficiálnych pretekoch.
V bývalom Československu boli preteky v skoku do výšky častou súčasťou jazdeckých podujatí, ale kone nepreskakovali veľmi vysoké prekážky. Na majstrovstvách ČSR v roku 1952 skočil Slovák Jozef Lipský s koňom Zeus 198 cm a československý rekord 202 cm utvoril v roku 1953 Josef Fryč s koňom Atom. Na dostihovej dráhe v bratislavskom Starom háji ho v roku 1957 prekonal Imrich Styk s kobylou Gera výkonom 206 cm. Zo slovenských amazoniek najvyššiu výšku 180 cm prekonala Andrea Machovičová s hnedkou Nyalou v roku 1970.
Medzi skokom do výšky a skokom mohutnosti, ako pripomína Eugen Gejmovský, je však rozdiel.
"Skok do výšky sa skáče na prekážke so stojanmi naklonenými o 60 stupňov, pričom spodnú časť prekážky tvorila prútenka vysoká 140 cm. Pretekár mal na každej výške tri pokusy a mohol niektorú výšku aj vynechať. Dnes rozšírenejší skok mohutnosti pozostáva z dvoch prekážok - z oxeru a múru, ktorého výška sa podľa schopností koní počas súťaže tri až štyri razy zvyšuje," vysvetľuje Gejmovský.
V skoku mohutnosti nie je možné prekonať svetový rekord, napriek tomu sa však v ňom preskakujú úctyhodné výšky. Doteraz najvyššiu - 233 cm - prekonal Brazílčan Nelson Pessoa s kobylou Miss Moet na pretekoch v Paríži v roku 1983. V bratislavskom Ovsišti zatiaľ rekordnú výšku 215 cm preskočili v roku 2004 Slovinec Luka Zaloznik s Topasom a Maďar Zsolt Pirik s Normanom. Nie je vylúčené, že v sobotu 12. augusta jazdci s koňmi tento rekord prekonajú.
Na bratislavskej Grand Prix majú štartovať pretekári z trinástich krajín sveta. Osem skokových súťaží bude dotovaných somou 36 000 eur, pričom Pohár národov je oficiálnou súťažou štvorčlenných reprezentačných družstiev a skok jednotlivcov Grand Prix Bratislava zasa kvalifikáciou do finále Svetového pohára.
(jg)
