Margita Chudová,
dôchodkyňa, babička Karola Csina

Bol váš vnuk niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Karolko vždy vedel, že musí poslúchať. Bol veľmi živým a hravým dieťaťom, nesmeli sme ho spustiť z očí ani na chvíľu, aby sa mu nedajbože nič nestalo, príležitostí bolo viac než dosť, malý zvedavý nos dokázal strčiť všade.
Ako často ste ho mávali na starosti?
Bol u nás každú chvíľu. Vyrastal v prírode, mal krásny vzťah k zvieratkám, dobre sa u nás cítil. Keď prišli jeho rodičia, pribehol ku mne skrikom „Babi, silno ma drž, aby ma nevzali do Bratislavy."
Aké bol dieťa?
Pohyblivé a veľmi nadané. Už ako štvorročný čítal, hral na klavír a ovládal latinské názvy zvierat. Zbieral ich figúrky a ustavične sa zvieratkami zaoberal. To bolo na ňom veľmi pozoruhodné.
Čo mal najradšej z vašej kuchyne?
Zjedol takmer všetko. Najradšej mal mäso na hríbikoch s knedľou, ale aj slivkové a marhuľové gule (u nás balóny). Samé jednoduché veci.
Spomeniete si na nejaké jeho detské šibalstvo?
Chodieval na niekdajšie JRD s bratrancom Brankom. Vláčili odtiaľ rôzne súčiastky, chceli si na dvore zmontovať kombajn a z dosiek postaviť maštaľ pre kone. Ľudia chodili okolo a my sme sa museli hanbiť, dedko zalamoval rukami, ľudia si totiž mohli myslieť, že sme všetok ten materiál na družstve pokradli.
V čom ste si podobní?
Obaja sme cieľavedomí a dôslední. Pred istým časom sa mi posťažoval: Babička, nedarí sa mi. Tak som ho posmeľovala, aby vydržal. Vedela som, že to zvládne, verila som, že sa vzchopí. A podarilo sa. Dnes pevne stojí nohami na zemi adokáže byť oporou pre celú rodinu, aj pre iných .
V čom ste odlišní?
Obaja radi pomáhame iným v núdzi, Karolko však na rozdiel odo mňa očakáva, že dobrota sa mu raz vráti.
Koľko máte ešte okrem Karola vnúčat?
Ešte štyroch, on je najstarší. Smiala som sa mu, že je môj strúčik cesnakový a on plakal: Babka ja nie som strúčik, ale tvoj vnúčik. A keď som povedala, že sa volá Csino, opravoval ma: Moje pravé meno je Chudo. (Po nás.)
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Pravdaže, veď som dvadsaťosem rokov pracovala v materskej škôlke, takže tieto veci som mala preštudované. Celý život som pracovala s deťmi.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Najradšej mal o Jankovi polienkovi a rozprávku Budulínček. Keď k nám prišli ostatné vnúčatká, všetky so mnou preto chceli spať v jednej posteli. Dedko si iba bez slova zobral pyžamo a musel spať na kanape.
Myslíte, že si rozumiete?
Často mi volá aj neskoro v noci, keď sa vracia zo zahraničia: Babi už som na hraniciach. Tak sa dušujem: Karolko, radšej drž volant a netelefonuj, aby sa ti nič nestalo!

Karol Csino,
herec, spevák, vnuk Margity Chudovej

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Od malička som túžil mať vlastného koňa, šetril som si korunky, ale nestačilo to. Privyrábal som si ako sa dalo, keď som náhodou zbadal niekde ležať dve koruny a viac, okamžite sa ocitli v mojom vrecku, našťastie som z toho vyrástol. Okrem toho som babku jedoval tým, že na každej návšteve som si zisťoval, čo majú navarené a hneď následne som si nechal kráľovsky naložiť. No, nemali to so mnou ľahké.
Čím vás babka najviac ovplyvnila?
Najmä svojim vzťahom k prírode, viere a rodine.
Čo sa vám na babke najviac páči?
Že je prirodzenou autoritou, niekto v rodine musí byť generál.
Aj ste niekedy od nej dostali po zadku?
Pravdaže. Ale vždy sme si to aj so sestrou zaslúžili..
Aké vlastnosti ste zdedili po babke?
Myslím, že húževnatosť. Schopnosť nezľaknúť sa prekážky, nech je akákoľvek. V tomto sme doma. Napríklad, v detstve som býval veľmi chorý - astmatik, vedome som chorobu zvládol športom. Vyrovnávať sa so skutočnosťou, to máme sbabičkou spoločné. Okrem toho máme silný zmysel pre spravodlivosť.
V čom ste odlišní?
Som dynamickejší v rozhodovaní. To zo mňa urobilo a tým ma poznačilo mesto. Ona síce vyrastala ako dieťa v podobnom prostredí medzi kopcami ako aj ja, ale vinej dobe.
Rozprávala vám rozprávky?
Jasné. Janko - Polienko a o Budulínkovi. A ja budem práve tieto dve rozprávať svojim deťom.
Dodnes vám nejako pomáha?
Občas strácam v živote pocit sebadôvery a cítim sa osamelý, veľmi si vážim jej pravdu, jej čistý a jednoduchý pohľad na vec. Presne vie, čo mi v takej chvíli povedať, stačí niekedy jedna veta.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na bezstarostné leto, pstruhy, kone, hríby, žatvu, starých a prastarých rodičov, keď ešte všetci žili. Na vrúcne vzťahy, smiech, spoločné nedeľné obedy, keď si každý pre každého našiel chvíľku, keď nikto nevedel, čo je to mobilný telefón. Vyrastal som možno trošku inak, ako mnohí moji priatelia, známi. Na veľa vecí som zabudol, ale čím som starší, tým si viac začínam spomínať. Možno aj preto ťažšie nadväzujem známosti.
Čím si myslíte, že by ste babke urobili najväčšiu radosť?
Možno, keby som sa šťastne oženil? Neviem, či jej to budem môcť splniť.
Viete o babkinej prvej láske - kto to bol?
Určite to bol dedko. Oni žili aj v tomto smere pravý, plnohodnotný život, plný tradícií a krásnych rodinných vzťahov. Dnes už málokto verí na šťastné manželstvo. Ja áno, pretože som to videl na živo u mojich starých rodičov. Im to vydržalo celý život.