Od nezamestnaných bude vláda Roberta Fica "naďalej vyžadovať" účasť na tzv. aktivačných prácach ako podmienku, aby dostali od štátu finančnú podporu. Tento princíp pod heslom "pracovať sa oplatí" zaviedol bývalý minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník.
Podľa poslanca a člena sociálneho výboru Róberta Madeja (Smer) "nikdy sme netvrdili, že aktivizovať nezamestnaných je zlá vec", no je potrebné, aby "mali dôstojné a primerané životné podmienky".
Ministerstvo sociálnych vecí síce už navrhlo zvýšiť pomoc v hmotnej núdzi vrátane aktivačného príspevku, ale to robilo aj ministerstvo bývalej vlády.
Bývalý štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý má z doterajších informácií o vládnom programe dojem, že neobsahuje "extravagantnejšie prísľuby" zvýšenia sociálnych dávok, s výnimkou príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovského príspevku. V sociálnej oblasti teda badá v značnej miere kontinuitu.
Výrazné zmeny však môžu byť v Zákonníku práce. Vláda chce napríklad opäť zaviesť dohody o pracovnej činnosti, ktoré Kaník zrušil v januári 2004.
Vláda verí, že obnovením práce na dohodu klesne nezamestnanosť a vyšla tak v ústrety Republikovej únii zamestnávateľov, ktorá to navrhla ministerstvu sociálnych vecí.
Naopak, je to prehra odborov, ktoré inak do programového vyhlásenia vlády presadili väčšinu svojich požiadaviek. "My sme nechceli, aby sa to tam dostalo, ale nie je v našej moci, aby sme ovplyvnili všetko," povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor.
Saktor sa v názore na prácu na dohodu paradoxne zhoduje s Kaníkom, že to bol "značne zneužívaný" a neštandardný inštitút.
Madej však tvrdí, že "v praxi sa dohoda o pracovnej činnosti osvedčila a v súčasnosti chýba". Jej zneužívaniu by sa podľa neho mohlo predísť tak, že by sa zákonom striktne vymedzilo, kedy ju možno uzatvoriť.
Tento typ dohôd zrušil Kaník v novele Zákonníka od roku 2004 a zdôvodňoval to tým, že ľudia, ktorí pracovali na dohodu, nemali nárok na minimálnu mzdu ani na sociálne zabezpečenie.
Z takéhoto pracovnoprávneho vzťahu totiž v zásade nebolo treba platiť odvody, čo na jednej strane vyhovovalo zamestnávateľom, no na druhej strane utváralo podmienky na "čiernu prácu a zneužívanie sociálneho systému", povedal Kaník v máji 2003.
Politika zamestnanostiÁ Vláda prijme "rázne opatrenia" na podporu zamestnania znevýhodnených skupín, najmä absolventov, zdravotne postihnutých, matiek s deťmi a ľudí blízko dôchodku.
Aké, konkretizuje iba u absolventov: odvodovými stimulmi pre zamestnávateľov. Volebný program Smeru bol však konkrétnejší: najmenej jeden rok by odvody za takéhoto zamestnanca hradil úrad práce.
Á Prácu nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných vláda mieni podporovať "vyrovnávacou dávkou, ktorá by mala zvýšiť atraktivitu zamestnania sa aj v prípade nízkej mzdy".
To môže znamenať, že k "nízkej mzde" štát bude niečo priplácať. Čo by ešte bola nízka mzda a čo už nie, však nie je jasné, pritom minimálna mzda sa má zvyšovať.
Pracovné vzťahy
Spresniť sa má právna úprava závislej práce, aby sa predchádzalo "zastieraniu pracovných pomerov inými než pracovnoprávnymi vzťahmi", čiže najmä živnosťou.
Zvýši sa ochrana zamestnaných na kratší pracovný čas.
Do akej miery, síce nie je známe, no podľa všetkého ide o to, aby aj zamestnaní na menej ako 20 hodín týždenne boli rovní ostatným. Dnes totiž skončiť takýto pracovný pomer možno výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez dôvodu, bez ohľadu napríklad na to, že zamestnanec je na "péenke", ktorú si neprivodil sám. Aj výpovedná doba je v takomto prípade kratšia - 15 dní (inak najmenej 2 alebo 3 mesiace) - a plynúť začína dňom doručenia výpovede (inak 1. dňom ďalšieho kalendárneho mesiaca).
Eliminujú sa prípady zneužívania pracovného pomeru na určitú dobu jeho reťazením. Zamestnávateľ ho totiž môže okamžite skončiť aj bez dôvodu.
Stanoví sa maximálny týždenný pracovný čas vrátane nadčasov.
To už platí; u jedného zamestnávateľa môže zamestnanec odpracovať najviac 48 hodín týždenne vrátane práce nadčas, takže by sa mohlo uzákoniť, koľko hodín týždenne zamestnanec môže odpracovať bez ohľadu na počet zamestnávateľov. Aj to by však mohol byť zásah do osobnej slobody.
Vláda sa zasadí aj o "zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce". Dnes takúto dohodu možno uzatvoriť jedine vtedy, ak práca nezaberie viac ako 300 hodín v kalendárnom roku. (joč)
