Došlo aj na autogramy: v akcii je Peter Bondra. FOTO PRE SME - JOZEF MICHNICA
Strelec víťazného gólu Slovenska vo finále majstrovstiev sveta 2002 v Göteborgu PETER BONDRA (38) bol pred svojou hokejovou kariérou v Poprade známy ako talentovaný futbalista s nosom na góly. V Amerike si obľúbil golf a na ihrisku vo Veľkej Lomnici sa už cíti ako doma. Trochu prísnym pohľadom sa preto pozrel na svojich spoluhráčov v turnaji pri včerajšej slávnosti, keď po piatej jamke a potom aj po deviatej zazneli hlasy, že v daždivom počasí sa im už nechce v súťaži pokračovať.
Ako ste zapôsobili na Mira Šatana, Rada Suchého aj Dmitrija Christiča, že nakoniec v lejaku pokračovali?
"Ja som na nich nebol prísny, len som im vravel, že keď sme turnaj rozbehli, treba ho aj dokončiť. Vzdať sa? A to už ako? Je fakt, že sme mali ťažké podmienky. Bolo chladno, ruky sa kĺzali na palici. Ale hral som golf už aj v ťažších podmienkach. V Amerike nám raz začalo snežiť. Dohrali sme na bielom ihrisku."
Čím si vás získal golf?
"Je to skvelý šport na oddych v prírode, na zábavu, na stretnutie s priateľmi. Aj teraz som sa s chalanmi rozprával vyše štyroch hodín. No povedzte, kde sa s nimi môžem stretnúť a tak dobre si pokecať? Bavili sme sa o športe, o rodinách, o živote. Dimku Christiča, s ktorým som kedysi hral vo Washingtone, som nevidel štyri roky. Mali sme si čo povedať."
To vy ste ho pozvali na otvorenie ihriska?
"Vôbec nie, ale je to taká krásna historka, že ju musím vyrozprávať. Nedávno mi volal, že vraj, či viem, kde je Poprad. A ja som mu odvetil: veď tu bývam. Dodal, že sa chystá na majstrovstvá Ukrajiny v golfe a bude sa to hrať na akomsi ihrisku Black Stork. Veď je to môj klub! - vravím mu. Rýchlo príď. Stačili sme vybaviť aj vízum pre jeho priateľku a teraz tu pod Tatrami prežívame pekné spoločné chvíle. Golf nás dal znova dokopy."
Spoluhráči z flajtu vás obdivovali, že ste ihrisko s parom 72 zvládli na 89 rán. Výborný výsledok.
"Ja si to nemyslím. Hral som tak ako počasie. Chvíľu zle a potom lepšie. Na tomto ihrisku som už zahral 76 rán, vtedy som bol na seba fakt pyšný. Štyri rany nad par. Golf je pekný aj v tom, že hráči na ihrisku hovoria buď málo alebo veľa - podľa toho, ako sa im darí. Ja som dnes nebol príliš zhovorčivý."
Ktorú z osemnástich jamiek vo Veľkej Lomnici považujete za najťažšiu?
"Poslednú. Je krátka, zdá sa ľahká, ale je zradná. Treba na nej zvoliť správne palice, hrať s rozumom. Inak sa človek dostane do problémov. Mne spadla loptička do vody a keď som si myslel, že stiahnem stratu, ešte mi narástla."
Po minulej sezóne sa vám skončila zmluva v klube Atlanta Thrashers. Novú zatiaľ nemáte, ale nevyzeráte, že by ste boli z toho nervózny. Alebo to len nedávate najavo?
"Nervózny by som bol tak pred desiatimi rokmi. To by som v takomto čase prešľapoval z jednej nohy na druhú a nevedel sa na nič sústrediť. Ale po šestnástich sezónach v NHL už viem, ako to v kluboch beží. Teraz sa riešia arbitrážne prípady a pomaly sa napĺňajú rozpočty. Hráči v mojom veku, sú takpovediac doplnkoví. Budú nás riešiť nakoniec. Vlani som sa týmto spôsobom dostal do Atlanty."
Ktorý tím by to mal byť?
"Bývame vo Washingtone, a tak by rodina chcela, aby to bol klub Capitals. Nablízku sú aj Philadelphia či New Jersey. Ak by bol veľký záujem z druhej strany Ameriky, museli by sme sa sťahovať. Ale viem si predstaviť aj chvíľu, že už nepodpíšem žiadny kontrakt a zavesím korčule na klinec. Nebude to nijaká tragédia, život pôjde ďalej."
Nepripadali by v tom prípade do úvahy európske kluby?
"Nie. Buď budem hrať v NHL, alebo skončím."
Viete si predstaviť, čo budete robiť po skončení kariéry?
"Nechal by som si to ešte prejsť hlavou. Možno by som vyskúšal trénerské remeslo, najprv pri mládeži. Raz to aj tak musí prísť.."
