Tsotsi znamená kriminálník, gangster, uličník. Khayelitsha je mestečko pri Kapskom Meste. Už je to zrozumiteľnejšie? Letná filmová škola Uherské Hradiště, ktorá sa včera skončila, sa v posledný deň venovala práve africkému filmu. Obe snímky uviedla.
Xhosa a Tsotsi-taal
Názvy prezrádzajú veľa. Tsotsi by sa dal ľahko označiť za slaďák. Neľútostný kriminálnik pri jednej vlámačke ukradne auto. Až neskôr si všimne, že na zadnom sedadle naňho nevinne pozerá nemluvňa. Nenávisť v ňom začína prekrývať rovnako silný cit, len na opačnom póle.
Režisér Gavin Hood však dávkuje premenu postupne, vrúcne a najmä realisticky. Diváci v Hradišti smoklili. A nebolo to happyendom ani smrťou, ani jedno sa totiž nekonalo.
Vo filme zaznie všetkých jedenásť oficiálnych jazykov Juhoafrickej republiky, hovorí sa tu predovšetkým tsotsi-taal, slangom gangov, ktorému nerozumie ani samotný režisér. Je to mix všetkých rečí, veď členovia gangov pochádzajú z rôznych častí krajiny.
U-Carmen e-Khayelitsha (réžia Mark Dornford-May) je žánrovo odlišná. Tsotsi je dráma, toto muzikál. Je to príbeh Carmen, ktorý sa odohráva v súčasnosti neďaleko od Kapského Mesta.
Príde vhod, že predlohu poznáme takmer naspamäť, keďže sa tu sa spieva a hovorí v jazyku Xhosa.
I keď africká Carmen bola už viackrát sfilmovaná na plátne, táto verzia búra mnoho zažitých predstáv západnej kultúry.
Kým Tsotsi dokázal jednoduchý, no silný námet vynikajúco vystavať, U-Carmen e-Khayelitsha ohúrila novátorstvom.
Nebude to náhoda
Tsotsi tento rok dostal Oscara za najlepší neanglicky hovorený film, U-Carmen e-Khayelitsha si pred rokom odniesol Zlatého medveďa z Berlinale.
Dôležitejší je fenomén - africký film sa pomaly prediera na plátna a k divákom aj na iných kontinentoch, od Ameriky až po Austráliu. (To, že obchádza Slovensko, neznamená, že sa neobjavuje v susedných distribučných sieťach. Prezrádza to skôr čosi viac o slovenských distribučných sieťach. Tsotsi nemá prečo nepritiahnuť do kín divákov. Prirovnanie k brazílskemu Mestu bohov je výstižné.)
Prečo sú oba filmy odmenené v dnešných časoch? Práve teraz? Až teraz?
Zdanlivo sú oba rozdielne, no fúru charakteristík majú spoločných. Režiséri Mark Dornford-May pochádza z Veľkej Británie, momentálne si však nevie predstaviť nežiť v JAR. Gavin Hood pochádza z JAR, ale posledných 15 rokov pendluje medzi L. A. a Johannesburgom.
Obaja teda poznajú, aké témy fungujú na západnú civilizáciu. Oba príbehy sa síce odohrávajú v JAR, no o apartheide takmer mlčia. Viac než politika ich zaujímajú spoločnosťou odvrhnutí ľudia a silné emócie.
Africkí režiséri za vodou
"Lásku, zradu a žiarlivosť poznajú ľudia všade. Príbeh o žene, ktorú na záver zabije milenec, existuje v každej kultúre," vysvetľoval SME Mark Dornford-May.
"Príbeh Tsotsiho prekonáva rasy aj čas, možno ho zasadiť do mnohých miest po celom svete, " hovorí zasa o svojom úspešnom filme Gavin Hood v internetovom rozhovore na stránkach movie.about.com.
Na stránke filmstew.com to objasňuje ešte priamočiarejšie: "Bola to možnosť nakrúcať o univerzálnych témach a myšlien?kach, témach nápravy, odpustenia, osobnej zodpovednosti v meste, z ktorého pochádzam."
I keď používať pojem africká kinematografia ako zastrešujúci je rovnako zavádzajúce ako hádzať krajiny tohto kontinentu do jedného vreca, jeden problém mali africkí režiséri dlho spoločný. "Neexistuje tu infraštrukúra," zhodnú sa.
No Juhoafrická republika je dnes už za vodou. "Prišli tam európske spoločnosti, pre ktoré tam bolo lacné nakrúcať reklamy. Vďaka nim sa tu rozbehol filmársky priemysel," tvrdí Dornford-May.
Autor: Jana Kadlecová Uherské Hradište,Bratislava
