Na olympiáde 1960 vybrali Rimania gymnastom za dejisko súťaží zrúcaniny starodávnych Caracallových kúpeľov. "Vtedy sa ešte cvičilo spôsobom tri náradia ráno, tri večer, potom deň voľna a zasa tri a tri," pripomína. "To bolo na nervy. V záverečný večer sa navyše cez Rím bežal maratón, ktorý vyhral naboso legendárny Etiópčan Abebe Bikila. Organizátori nestihli všetkých gymnastov včas dopraviť, a tak sa program začal s vyše polhodinovým oneskorením. Ja som vtedy veľmi dobre rozbehnutý viacboj pokazil triviálnou chybou na bradlách. Aj v dôsledku nej nás napokon o bronz tesne obrali Taliani."

O štyri roky v Tokiu mal Gajdoš smoliarsky vstup do súťaže: "Tréner na poslednú chvíľu zmenil poradie a mňa poslal na hrazdu ako prvého z družstva. Pri jednom z točov mi malíček ostal pod hrazdou a nasledoval škaredý pád. Nasledujúce prostné som v bolesti odcvičil len preto, aby sa známky z mojich lepších náradí, o ktorých som veril, že prídu, započítavali do hodnotenia družstva. Na koni na šírku som už patril k najlepším."

Z olympiády v Japonsku sa čs. gymnasti vrátili domov po dvoch mesiacoch. "Číňania nás pozvali na trojtýždňové exhibičné turné, ale neposlali nám víza. Z Prahy nám poslali ‚befel': Čakajte v Tokiu, kým dorazia. Tak sme čakali a chodili na výlety po Japonsku. Napokon sme sa víz dočkali. Domov sme sa vracali, ako bolo vtedy bežné, cez Moskvu, kde už ležal sneh - a my v sandáloch..." (mo)