Súťaž dračích lodí na Zlatých pieskoch v Bratislave (17. júna) bola prvou oficiálnou na slovenskom území. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Nebýva zvykom, aby si do súťažnej lode sadalo 22 ľudí naraz. Desať ich je napravo, desať naľavo, k tomu kormidelník a bubeník udávajúci rytmus. A spoločnosť im robí drak. Vpredu hlava, vzadu jeho chvost. Takýto pohľad ponúkajú preteky dračích lodí (dragonboating). Prvá propagačná súťaž sa uskutočnila vlani na piešťanskej Sĺňave, 17. júna boli na Zlatých pieskoch v Bratislave prvé oficiálne preteky - Český a Slovenský pohár.
Slováci chcú byť majstrami Európy
Do susedného Česka "priplával" tento šport už v roku 1997 a zakrátko sa jeho reprezentanti zaradili medzi svetovú špičku. Aj vďaka hosťujúcim veľkým osobnostiam. O úspechy sa zaslúžili napríklad dvojnásobný olympijský víťaz v rýchlostnej kanoistike z Atlanty Martin Doktor či veslárska legenda Václav Chalupa.
"Je to zábava, relax, uvoľnenie po klasickej sezóne, ale pri pretekoch sa to berie vážne. Keď si tam už sadneme, ideme naplno," povedal pre ČTK Doktor. "Láka ma to viac a viac. Navesloval som sa už dosť, veteránske súťaže nebudem jazdiť, takže v dračích lodiach vidím svoju budúcnosť," doplnil ho Václav Chalupa.
Slovenský Dragon boat tím má v lodi tiež niekoľko známych ľudí. Aj oni by mu mali na prelome augusta a septembra pomôcť k cieľu - zisku titulu majstrov Európy v Prahe. "Richard a Michal Rizsdorferovci, Juraj Bača, Erik Vlček, Andrej Wiebauer, Juraj Tarr či Marián Ostrčil. To sú skvelí kanoisti a všetci by mali byť na šampionáte k dispozícii," povedal Miloš Gašparík, prezident Slovenskej asociácie dračích lodí. Jedinou, ale podstatnou ženou v tíme je bubeníčka Lucia Kvetáková.
Slováci hneď po pár pretekoch presvedčili, že s nimi treba rátať. V predošlej sezóne napríklad skončili druhí v najprestížnejšej medzinárodnej súťaži sezóny - Pražskom festivale dračích lodí, ktorý bol zároveň Svetovým pohárom. Na súťaži na Zlatých pieskoch zasa porazili na dlhej trati úradujúcich majstrov sveta z Nymburku.
Dragonboating uvidia aj v Pekingu
Do lode stojacej okolo štvrť milióna korún a dlhej 12,5 metra sa zmestí 22 ľudí. Dvadsiatka pádlujúcich, kormidelník a bubeník sediaci na vysokej stolici vpredu. Údermi do bubna udáva rytmus. Moderná história tohto športu sa začala v roku 1976, keď sa v Hongkongu konal prvý festival dračích lodí. Medzinárodná federácia organizuje od roku 1995 majstrovstvá sveta a Európy. O dva roky na olympiáde v Pekingu by mala ukážková súťaž predstaviť dragonboating ako životaschopný šport s budúcnosťou.
Pravidlá sú jednoduché. Súťaží sa v dráhach na 250, 500 a 1000 metrov. Dlhá trať má dva kilometre, jazdí sa na kolá, takže lode musia absolvovať aj niekoľko obrátok. Tradičné je delenie súťaží podľa veku a pohlavia, ale jazdí sa aj mix a najprestížnejšia je kategória open.
Básnika nezachránili, ale spomínajú naň dodnes
Dračie lode majú korene v Číne a história sa dá sledovať spätne až 2000 rokov. Existujú dva príbehy o tom, ako to všetko vzniklo.
Prvý z nich hovorí o poverčivých čínskych vidiečanoch, ktorí oslavovali piaty deň piateho lunárneho mesiaca v čínskom kalendári. Preteky mali pomôcť odvrátiť nešťastie a privolať dažde potrebné na prosperitu krajiny. Objektom uctievania boli draky, v Ázii tradičné symboly vody. Hovorí sa, že vládnu riekam, moriam a dominujú oblakom a dažďom.
Druhý príbeh je o starovekom čínskom ministrovi a básnikovi Qu Juanovi. Pod tlakom vtedajšieho kráľa a ostatných skorumpovaných ministrov bol vyhnaný z krajiny. Strávil veľa rokov putovaním a písaním básní, ktoré oslovovali vidiečanov.
Neskôr, keď sa už so svojím osudom nevedel vyrovnať, rozhodol sa spáchať rituálnu samovraždu ako protest proti skorumpovanosti doby.
So skalou v ruke skočil do rieky Miluo v provincii Hunan. Keď sa to ľudia dopočuli, naskákali do rybárskych lodí a snažili sa ho neúspešne zachrániť. Aby ubránili jeho telo pred rybami a diablom, silno bubnovali na bubny a pádlovali v člnoch okolo tohto miesta.
Jednej noci sa duch Qu Juana zjavil pred jeho priateľmi a povedal im, že posledné, čo pod vodou videl, bol obrovský riečny drak. Odvtedy si každý rok pripomínajú jeho smrť festivalom dračích lodí. Presne v piaty deň piateho lunárneho mesiaca v čínskom kalendári. (slo)
(Podľa www.dragonboat.sk)
Dvadsať pádlujúcich, vzadu kormidelník, vpredu bubeník udávajúci rytmus. Na lodi dlhej 12,5 metra im vpredu robí spoločnosť hlava a vzadu zasa chvost draka. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
