Posledná bosorka nebola reálna osoba, ide skôr o mestskú legendu. Primátor Marián Lichner hovorí, že mesto je diskusii o soche otvorené. "Mohlo by to byť príjemné spestrenie centra mesta," dodáva.
Iný názor má poslanec mestského zastupiteľstva Juraj Foltán. Považuje sochu za zbytočnú: "Omnoho viac chýbajú v centre iné veci, napríklad mobilná zeleň či lavičky." Okrem bosorky by mala byť v centre aj socha typickej štiavnickej postavy Nácka, na ktorú sa robila verejná zbierka.
Jánovi Roháčovi zo združenia Jantárová cesta, ktoré sa orientuje na cestovný ruch, sa nápad s bosorkou tiež nepozdáva. Prekáža mu, že socha by stála v blízkosti významnej pamiatky - Trojičného stĺpa, ktorý má úplne iný historický aj sakrálny odkaz. Aj z hľadiska rozvoja turistického ruchu považuje takéto sochy za zbytočne vyhodené peniaze. Štiavnica má podľa Roháča toľko pozoruhodných pamiatok, že žiadnu sochu bosorky nepotrebuje.
Chaotické umiestňovanie sôch na verejných priestranstvách nie je iba štiavnickým problémom. Aj preto spustili mladí slovenskí výtvarníci v týchto dňoch kampaň s názvom Stop kultúrnej politike v našich mestách. Vyjadrujú tým nesúhlas s praxou pri tvorbe verejného priestoru, ktorá často podlieha investorom a preferuje sa nevkus.
Iniciátor kampane Michal Moravčík, držiteľ výtvarného ocenenia Oskára Čepana spred dvoch rokov tvrdí, že snaha postaviť sochu bosorky je ďalším potvrdením absurdity, ktorá sa týka mnohých slovenských miest.
Priestor dostávajú nielen umeleckí amatéri, ale aj sochári poznačení obdobím socializmu. Ako príklad sa uvádzajú parlamentné diela Jána Kulicha, sochy Ladislava Beráka v Žiline, Arpáda Račka v Košiciach či socha Andersena od Tibora Bartfaya v Bratislave.
"So sochou ako médiom pre verejný priestor sa v rovine kvality nepočíta," tvrdia mladí výtvarníci. Kampaňou chcú zlepšiť komunikáciu všetkých zainteresovaných s odbornou výtvarnou obcou.
