Zrakovo postihnutí strelci sa riadia namiesto zraku sluchom. Podľa výšky tónu, ktorý vďaka špeciálnemu zariadeniu dostávajú do slúchadiel, vedia, či majú zamierené na stred. Na snímke je čerstvý majster sveta Štefan Kopčík. FOTO - ARCHÍV ŠK
BRATISLAVA - Zrakové postihnutie a športová streľba nejdú dokopy iba zdanlivo. Aj na Slovensku máme výborných strelcov, ktorým mieriť na terč nepomáhajú oči, ale sluch. Spolu s telesne postihnutými športovcami sa vrátili z majstrovstiev sveta vo švajčiarskom Sarganse.
Zrakovo postihnutý Štefan Kopčík (asistent Róbert Kopčík) získal zlato v streľbe zo vzduchovky v ľahu na 60 výstrelov, kde pridal dva svetové rekordy (600 bodov v základnej časti, 705,3 celkovo). V rovnakej disciplíne v stoji mu patrí striebro, na treťom mieste bol Pavol Kováč (asistent Gabriel Sajka).
Ďalšie medaily na šampionáte získala telesne postihnutá Veronika Vadovičová (zlato a bronz v jednotlivcoch), striebro si vybojovala v družstvách spolu s Jozefom Širokým a Radoslavom Malenovským (vzduchovka v ľahu).
Najvyšší tón = presný stred
"Tam, kde by mal vidiaci strelec pri optike oko, má zrakovo postihnutý na vzduchovke ďalekohľad uzavretý integrovaným obvodom s fotocitlivým článkom. Ten má pripojený na zdroj a na slúchadlá," vysvetľuje Róbert Kopčík, ktorý robí asistenta svojmu otcovi Štefanovi, čerstvému majstrovi sveta.
Čierny terč s bielym stredom je zvrchu osvetlený halogénovým svetlom. Spomínané zariadenie na zbrani toto svetlo sníma a podľa toho, kam strelec mieri, dostáva do slúchadiel nízke alebo vyššie tóny. "Najvyšší tón znamená zamierenie priamo na stred, potom už treba pozíciu fixovať," dodáva Róbert Kopčík, ktorý má pred súťažou na starosti presné zostavenie celého systému. "Dôležité je aj presné založenie nového terča a hlásenie o tom, ako sa výstrel podaril. Podľa pravidiel už viac pomáhať nesmiem."
Ku streľbe sa vrátil po zranení
Štefan Kopčík, rodený Kežmarčan, ktorý už dlhé roky žije v Poprade, bol kvalitným strelcom už za mlada, koncom sedemdesiatych rokov. Potom ho však zrazil autobus, v dôsledku čoho začal prichádzať o zrak. Napriek tomu sa k streľbe za zaujímavých okolností vrátil. "V roku 1995 sme organizovali ME v behu na lyžiach a v biatlone zrakovo postihnutých a mrzelo ma, že naši pretekári dobre bežali, no zle strieľali. Oni ma začali hecovať, vraj nech sa ukážem. Na prvý pokus som zložil všetkých päť terčov. Potom ma prinútili aj bežať, a aj tak som trafil všetko. To mi vnuklo nápad vrátiť sa ku streľbe," spomína. Hneď ten istý rok odcestoval na vlastné náklady do Helsínk a na majstrovstvách Európy si vybojoval bronz, vďaka ktorému sa mu časť nákladov vrátila.
"Všetko sme vtedy ešte robili na kolene, ale postupne sa to zlepšovalo. No aj teraz si viem poradiť, ak treba. Napríklad trénujem doma, na sucho, bez nábojov, učím sa iba fixovať pozíciu pri zamierení na stred. Keďže nemám taký veľký byt, aby som to skúšal na legálnu vzdialenosť 10 metrov, tak si pomáham aj zrkadlom. Odrazom od neho nahrádzam chýbajúce metre," dodal Štefan Kopčík, ktorý je aj paralympijským reprezentantom v zjazdovom lyžovaní. "Po tohtoročnej paralympiáde v Turíne a dosť nevydarenej sezóne som sa rozhodol, že to prenechám mladším. Konečne si lyžovanie užijem už iba ako rekreant. Budem sa venovať najmä streľbe, alebo obľúbenému bowlingu, či kolkom."
Streľba zrakovo postihnutých zatiaľ ešte nie je v programe paralympijských hier, lebo okrem majstrovstiev sveta a Európy nemá dostatok súťaží, a tak nespĺňa kritériá. "Ako ukážková disciplína by sa mala objaviť v Pekingu v roku 2008. Strieľa sa zo vzduchovky na 60 rán v ľahu a v stoji alebo aj kráľovská kombinácia 3 x 40 (ľah, sed, stoj). U nás je hlavné centrum vo Vištuku, tam chodia strieľať telesne hendikepovaní z mnohých miest Slovenska," povedal Jozef Široký, úspešný reprezentant, ktorý je v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov zodpovedný za strelecký úsek.
