bu strany a víta jeho návrat. Pre SME svoj návrat do hnutia vysvetlil tým, že jeho názory dnes už nepôsobia extrémne, pretože ho súčasná vláda v extrémizme predbehla. Do svojej advokátskej kancelárie s výhľadom na Šafárikovo námestie si zavesil slávne fotografie Laca Bielika z 21. augusta 1968, keď ruské tanky mierili svoje hlavne na Bratislavčanov pred univerzitou práve na tomto námestí. Poučil sa z histórie a tvrdí, že Dzurindova vláda nebola dosť solidárna s občanmi, "preto netreba ľutovať tých, čo dnes vo vláde nie sú, vrátane KDH," hovorí Ján Čarnogurský.

Právo ste študovali na Karlovej univerzite v Prahe. Ako vás zastihol august 1968?
Zhodou okolností som bol vtedy na záverečnom sústredení vojenskej prípravy na Šumave v objekte, ktorý bol kedysi kláštorom. O štvrtej ráno nás zobudil buchot na chodbách a správa, že nás obsadzujú armády Varšavskej zmluvy. Okolo ôsmej ráno nad nami začala krúžiť sovietska helikoptéra, neskôr nás obkolesili tanky a obrnené transportéry, ale dovnútra objektu nevošli. Pripadalo mi to celé smutno-smiešne. Boli sme študenti v uniformách bez zbraní a zmohli sme sa len na to, že z veľkej križovatky pred naším objektom sme postrhávali ukazovatele, ako sú od nás vzdialené jednotlivé české mestá... V tom čase Američania bombardovali Vietnam a koloval vtip, ako vyzerá vietnamská protilietadlová obrana - Vietnamec pozerá na nebo a hrozí päsťou. Cítil som sa podobne. Popoludní nás pustili domov do Prahy, kde už boli trochu ostrieľané domy.

Čo ste si vtedy mysleli o Rusku?
Bol som proti komunizmu a v tomto zmysle aj proti ZSSR ako jeho hlavnej opore.

Dnes prísne rozlišujete Rusko od Sovietskeho zväzu?
Áno. Súčasné Rusko nie je komunistické, čiže nie som proti nemu, navyše aj za bývalým ZSSR bolo nekomunistické Rusko. Reprezentovali ho Solženicyn, Siňavskij alebo Sacharov, ktorý pre Sovietov vyvinul vodíkovú bombu. To už je však dialektika dejín.

Všetci sme podrobení dialektike dejín, a vy sa napríklad vraciate do politiky. Robíte to pre KDH alebo pre Slovensko?
Pateticky si stotožňujem KDH a Slovensko.

Aký má význam KDH pre Slovensko?
V súčasnej publicistike sa všeobecne uznáva, že na Slovensku sú dve stabilizované strany KDH a SMK. Politické strany sú základňou štátnosti, lebo sa cez ne utvára ústavný život štátu. Ak by na Slovensku nebolo stabilizovanej strany, nebola by stabilnou ani jeho štátnosť.

KDH hrozí rozpad, lebo hneď po voľbách sa rozpútal vášnivý spor, či má vstúpiť do Ficovej vlády. Ako to chcete vyriešiť?
Hnutie sa síce nechalo uniesť emóciami a neprijímalo veľmi dobré rozhodnutia, ale na sneme sa pokúsi sformulovať zmysluplné posolstvo. Mali by sme sa zaoberať hlavne budúcnosťou KDH, a nie jeho nedávnou minulosťou - pred voľbami a po nich.

Myslíte, že by Slovensko neprežilo, keby sa KDH rozpadlo?
Prežilo by. No dejiny pravidelne prinášajú krízy, ktoré nastávajú vtedy, keď dochádza k novej organizácii štátu, či dokonca strednej Európy. Keby, napríklad, došlo k vážnej kríze Európskej únie, štát s nestabilnou stranou by mal podstatne horšie predpoklady prekonať to úspešne.

Aké argumenty chcete použiť, aby tí, čo odišli z predsedníctva, prijali váš pragmatizmus a ostali stabilnou súčasťou vedenia KDH?
Bol som za účasť KDH vo vláde, no hnutie potrebuje vo vedení aj Vlada Palka, aj Dana Lipšica, aj Fera Mikloška. To, že ich názory v tomto prípade boli odlišné od väčšiny predsedníctva, vôbec neprekáža. Aj tesné hlasovanie prináša legitímne rozhodnutie. Navyše, Ficovi sme ponúkli ten najlepší variant pre Smer samotný. V médiách sa to dosť nepresne interpretovalo, žiaľ aj preto, že z prostredia KDH vyšiel nesprávny signál, že KDH sa nechalo pohaniť tým, keď Smer neprijal jeho ponuku účasti v koalícii. Nebolo to tak. Svoju účasť v koalícii KDH podmienilo účasťou SMK, čo Smer neprijal.

Fico bol teda vopred rozhodnutý, že pôjde so Slotom?
To neviem, ale niekoľko dní vychádzal od Smeru skutočný záujem o koalíciu s KDH, a KDH malo rokovať a potom vnášať podmienky. Ak by sme sa dohodli, Smer by nemal problémy so Socialistickou internacionálou a napokon ani s uskutočňovaním svojho volebného programu. Vidno to na tom, ako už v tejto koalícii Smer upúšťa od svojich predvolebných hesiel.

Aké to pre vás je - uvedomovať si, že dnes je vo vláde opäť Mečiar a Slota, ktorý chcel ísť na tankoch do Budapešti? Necíti KDH zodpovednosť za to, že sú títo ľudia opäť pri moci?
Nie, slovo zodpovednosť by som nepoužil. Každá strana uskutočňuje svoje politické predstavy a zodpovedá len za ne. To, že výsledok volieb umožnil vznik takejto koalície, je druhá vec, ale ani KDH, ani SMK, ani SDKÚ za to nenesú zodpovednosť. Pravda však je, že reformy sa uskutočňovali bez minima sociálnej solidarity a Smer to využil.

Niekto to predsa „využiť" musel.
Áno, a preto netreba ľutovať tých, čo dnes vo vláde nie sú vrátane KDH.

Nemalo KDH ambíciu poľudštiť tieto reformy?
Malo, a mnohé opatrenia na zjemnenie dopadov reforiem sa mu presadiť podarilo - pri odpočítateľných položkách z daní, rôzne finančné podpory rodinám s deťmi, ale bolo toho málo... Ako advokát som sa stretol s tým, že bývalý minister Mikloš ohlásil na júl roku 2007 úplnú liberalizáciu nájomného. To by bola katastrofa! Dúfam, že nová vláda to neurobí, lebo by to bol rozsudok smrti nad stovkami najmä starých ľudí, ktorí bývajú v bytoch, čo rôznym spôsobom privatizovali súkromníci. A tí len čakajú na to, aby mohli zvýšiť nájomné tak, aby ich vyhnali z bytov. Štát, ktorý má v ústave napísané, že má sociálno-trhové hospodárstvo, to predsa nemôže pripustiť. Čiže minimálne v tomto jednom bode som viac za súčasnú vládu, ako za predošlú.

Súhlasíte aj s prvým krokom Roberta Fica, ktorý chce odvolať vojakov z Iraku?
Aj KDH to malo vo svojom volebnom programe, navyše väčšina poslancov za KDH hlasovala proti vyslaniu slovenských vojakov do Iraku. Slovensko sa nechce odhlásiť od účasti na udržiavaní svetového poriadku, ale vysielanie symbolického počtu vojakov do Iraku alebo Afganistanu nemá vojenský význam. Má to len politický obsah - USA tak môžu mať o ďalší štát navyše, ktorý je súčasťou ich „koalície ochotných". Keby sa naši vojaci ocitli v nebezpečenstve, nemohli by sme im pomôcť, lebo sú ďaleko. No slovenskí vojaci sú schopní veľmi účinne pomáhať na Balkáne. Tam sme kultúrne blízki so Srbmi, Chorvátmi, Macedóncami... Mali by sme stiahnuť vojakov z Iraku a Afganistanu, a prípadne zvýšiť ich počet na Balkáne. A Američania nech svojich vojakov stiahnu z Balkánu a pošlú ich do Iraku a Afganistanu.

Prekážajú vám Američania na európskom kontinente?
Ak mám byť úprimný, teraz už trochu áno. Pokiaľ si robí európsky kontinent politiku sám, robí ju pre seba lepšie, ako ktokoľvek zvonku.

Chodievate do Ruska na študijné pobyty. Čo vás tam priťahuje?
Uznanie pre Rusko som získal najskôr čítaním kníh, a po 90. roku som sa s Rusmi, ktorí sú nám veľmi blízki, začal stretávať aj osobne. Iľja Erenburg, ktorý v 30. rokoch navštívil Slovensko a napísal o tom súbor reportáží, dokonca poznamenal, že Slováci sú Rusom mentálne najpodobnejší. To je jedna stránka, ktorá ma vedie k rusofilstvu. Druhá je, že na súčasnom usporiadaní Európy, ktoré vzniklo po 2. svetovej vojne, sa podieľal vtedajší Sovietsky zväz, čiže tento poriadok sa udrží len dovtedy, kým budú silní hlavní hráči vtedajšieho usporiadania. Ak nebudú existovať, poriadok sa neudrží, a ani súčasné hranice. Pokiaľ bude Rusko vytlačené z Európy, a myslím si, že USA robia veľa preto, aby ho vytlačili, povedie to k chaosu v strednej Európe.

Myslíte, že by hranice V 4 mohli byť reálne spochybnené?
Bez problémov. V politike vždy rozhoduje sila. Pekné heslá o Európskej únii a eurozóne platia len dovtedy, kým existuje sila, ktorá je za nimi. Keď tá sila prestane existovať, všetko sa prispôsobí inej reálnej sile.

Takže vyslovene Rusko bráni rozpadu porozumenia vo V 4?
Rusko nemá záujem o zmenu našich hraníc, to zatiaľ stačí. Ak sa odtrhne Kosovo od Srbska, bude to precedens, na ktorý čakajú mnohí. Viem si predstaviť, že v prostredí SMK minimálne Miklós Duray začne požadovať národnú autonómiu na juhu Slovenska, ako ju Maďari požadujú v Rumunsku a vo Vojvodine.

No do vlády ste chceli ísť práve s SMK, však?
Hovorím to len na základe štúdia historickej literatúry a okolitých krajín, ale vôbec to nesvedčí o mojom nepriateľstve voči Maďarom. Veď každý národ má tendenciu požadovať pre seba čo najviac. Robia to aj Slováci. Práve preto nie som protimaďarský, keď sa tomu bránim a hlásam podporu sile, ktorá by takéto niečo nepodporovala. Napokon, pre samotných Maďarov by to bolo riskantnejšie, ako pre okolité národy. Pred 2. svetovou vojnou sa Maďarsko pridalo k Hitlerovi, aby obsadilo Sedmohradsko, Vojvodinu, južné Slovensko a Zakarpatskú Rus, no potom utrpelo najväčšie straty. Po vojne sa stalo ešte menším ako prv - prišlo napríklad o Čunovo, Jarovce a Rusovce. Čiže takáto politika ani pre Maďarsko nie je prechádzka letným sadom. Ak rozmýšľam o rizikách zmeny usporiadania v strednej Európe, uvažujem v záujme všetkých národov, ktoré tu žijú vrátane Maďarov.

Vy teda veľmi neveríte v EÚ?
Zatiaľ by som sa na jej trvácnosť nespoliehal. Stále sa ukazuje, že národy alebo náboženstvá sú pevnejšími hodnotami, ako ľuďmi vymyslené projekty, napríklad EÚ.

Nie je štát ľuďmi vymyslený projekt?
Je, ale najpevnejší je štát, ktorý je založený na národe alebo na náboženstve. A EÚ na tom nie je založená. Pravda je, že vyrástla na historickom základe kresťanskej civilizácie, a preto si myslím, že keby v európskej ústave bola zmienka o Bohu, bolo by to v jej prospech. Táto zmienka by zmenila EÚ zo spolku materiálnych výhod aspoň na trochu osudové spoločenstvo. Tým, že to EÚ nedala do návrhu ústavy, premeškala príležitosť.

Máte na mysli protiváhu iným náboženstvám?
Dalo by sa im ľahšie čeliť. Celkom sa to asi nedá, ale bolo by to jednoduchšie v tom, že by museli rešpektovať pravidlá kresťanského klubu.
Pre vás sú asi nedostatočné hodnoty osvietenstva a francúzskej revolúcie - rovnosť, bratstvo, sloboda, ktoré stoja v osnovách vzniku únie?
Prvým výsledkom francúzskej revolúcie bol vynález gilotíny. A zmienka o Bohu sa do ústavy nedostala pre silný odpor európskych liberálnych síl. Preto dnes EÚ nie je taká silná, ako by mohla byť.

Vzorom KDH je nemecká strana CDU-CSU, ktorá zjednocuje záujmy evanjelikov a katolíkov. Keď vznikalo KDH, rovnako hovorilo o zjednotení ľudí rôznych vyznaní, no dnes je čisto katolícke. Prečo?
Napriek všetkému KDH nie je len katolíckou stranou, ale fakt je, že katolícka zložka prevláda. V počiatkoch pôsobila v KDH aj evanjelická sekcia a evanjelickí poslanci za KDH boli aj vo Federálnom zhromaždení, aj v Slovenskej národnej rade. V predsedníctve bolo nepísaným pravidlom, že jeho členom bol aspoň jeden zástupca tejto sekcie. Analýzy volebných výsledkov po každých voľbách však ukazovali, že v evanjelických oblastiach ako Myjava, Turiec či Liptov evanjelici volili KDH len veľmi málo. Navyše, medzivolebnú nezištnú aktivitu pre KDH robili zväčša ľudia sústredení okolo katolíckych kostolov. Význam evanjelickej sekcie postupne klesal a koncom 90. rokov sa rozpustila sama.

Urobili ste niečo preto, aby to tak nebolo?
Priznávam, že KDH urobilo málo.

Dnes KDH vyzerá ako zoskupenie katolíkov, ktorí sa líšia len tým, akí sú ústretoví voči potrebám modernej spoločnosti oproti ich radikálnym fundamentalistickým spolustraníkom.
Fundamentálne postoje KDH - a v princípe to platí aj v iných stranách - sú dôležité na zachovanie strany a šírenie jej posolstva najmä v krízových situáciách spoločnosti. A pre istotu, pre budúce krízové situácie takéto strany treba zachovať, alebo v rámci strán ich fundamentalistické krídla. V porovnaní s inými stranami KDH také je, a práve vďaka tomu tu bol možný odpor proti komunizmu v podobe sviečkovej manifestácie v roku 1988, vďaka tomu KDH najlepšie prežilo obdobie mečiarizmu v rokoch 1992 - 1998 a mohlo najúčinnejšie vrátiť Slovensko na cestu stredoeurópskej demokracie a hospodárstva. Nikde nie je záruka, že v budúcnosti sa už krízové situácie nevyskytnú.

Čo si myslíte o názore, že slovník bývalého ministra Palka odradil mnohých pôvodných voličov KDH?
V KDH živo diskutujeme o rôznych prístupoch. Každá väčšia strana má názorové odtiene, ktoré medzi sebou súťažia a z ich súťaže vyvstáva výsledné posolstvo, ktoré viac alebo menej zodpovedá spoločenským podmienkam podľa spätnej väzby v podobe prieskumov verejnej mienky a podobne. KDH do istej miery prispôsobuje svoj výstup smerom do spoločnosti, ale netvorí svoj program na základe verejnej mienky, ako je to zlozvykom mnohých strán.

Keby ste vy boli členom poslednej Dzurindovej vlády, opustili by ste ju?
V záverečnej fáze sporu o zmluve o výhrade vo svedomí už asi KDH nezostalo nič iné, ako vládu opustiť. Možno nebolo potrebné rok predtým vyhrotiť túto otázku tak ostro. Napriek tomu, že zatiaľ sa táto téma skončila bez úspechu, ide o dôstojný problém, lebo výhrada vo svedomí je novou oblasťou ľudských práv. A keď sa jej KDH takýmto spôsobom ujalo, určite to v análoch nezostane zapísané ako nejaká hanba.

Keby ste mali zostaviť svoj rebríček hodnôt, čo je pre vás na prvom mieste - národ, sloboda, viera, ľudské práva?
Položili ste mi ťažkú otázku, ale pokúsim sa odpovedať. Na prvom mieste by bola asi moja rodina, na druhom pravdepodobne kresťanstvo, na treťom - národ a krajina, a na ďalších miestach to ostatné.

Ako chcete ovplyvniť spoločnosť, v ktorej si predstavujete život členov svojej rodiny? Aký je váš sen ideálneho politického usporiadania na Slovensku? Páči sa vám, napríklad, súčasná vláda v Poľsku?
Áno, mnohé z toho, čo robia bratia Kaczynskí sa mi páči. Keď tu bol na návšteve poľský prezident Lech Kaczynski, rozprával som sa s ním na letisku. Je veľmi dôležité, aby táto poľská vláda neprehrala. Aby sa udržala aspoň ako ideový smer. Ideálne by bolo, aby sa pri moci udržala celé volebné obdobie.

Bratia Kaczynskí „zametajú" celú krajinu a tvrdo lustrujú...
V tomto som od nich dosť odlišný, lebo zastupujem ľudí proti Ústavu pamäti národa. Robím to preto, že moji klienti, ktorí sa domnievajú, že sú neprávom zaregistrovaní ako agenti ŠtB, majú nárok na právnu ochranu. A ja im ju poskytujem.

Ste úspešný?
Zatiaľ ešte nemám žiadny právny rozsudok, ale som presvedčený, že prinajmenšom v niektorých prípadoch úspešný budem.

Ako vlastne hľadíte na tento ústav?
Vôbec som sa neangažoval pri schvaľovaní zákona, s ktorým vyšiel Ján Langoš ako so svojou poslaneckou iniciatívou. Podľa môjho názoru ide trochu ďaleko, napríklad aj v tom, že neposkytuje záruky na zachovanie tajnosti bývalej zahraničnej rozviedky Československa. Budúci agenti slovenskej rozviedky predsa musia mať podloženú istotu, že za žiadnych okolností nebudú prezradení, čo pre činnosť Ústavu pamäti národa mať nebudú.

Akým spôsobom sa má spoločnosť očistiť? Nie je to podľa vás potrebné?
Je to potrebné, ale len limitovanou činnosťou tohto ústavu.

Ján Langoš bol rovnako veriaci katolík ako vy a jeho hrdinom bol svätý Michal Archanjel, ktorý poráža zlo. Aká postava je vaším hrdinom? Je to svätý Ignác z Loyoly?
Patrónom politikov je Thomas Morus, ktorého popravili za to, že nechcel podľahnúť anglickému kráľovi.

Vaše heslo je teda - nepodľahnúť?
Nemám žiadne heslo!.. Alebo, predsa mám: „Zatiaľ ma to stále baví!" Aj keď nedávno v jednom komentári SME vyšlo, že som politický kamikadze.

Cítite sa tak?
Nie, zatiaľ som to prežil. (Smiech.)

Celé povolebné obdobie pripadá voličom ako znechucujúce divadlo kompromisov. Politika vás priťahuje napriek tomu, že máte slobodné povolanie advokáta?
Áno, lebo alternatíva voči tomu, čo ste teraz povedali, je občianska vojna a rozpad štátu. Ak nebudeme robiť kompromisy, budeme bojovať až do krajnosti.

V Európe napreduje trend odkresťančenia. Nemáte pocit, že v modernom svete stojíte proti prúdu?
To je veľký omyl. Komunisti sa cítili povznesení nad náboženstvo a vydávali ho za otázku jedného-dvoch desaťročí s tým, že potom vymrie, lebo proti ich jedinému vedeckému svetonázoru vraj nemôže obstáť. No potom práve komunizmus nebol schopný vysvetliť vznik vesmíru big-bangom, neprijímal kybernetiku či sociológiu. Náboženstvo s týmto všetkým nemalo problém. A nakoniec sa práve komunizmus rozpadol ako domček z karát, hoci sa k nemu hlásili aj také západné hviezdy ako Sartre alebo Brecht. Pamätám si to - už ako dieťa som čítal noviny, lebo ma to zaujímalo. A čoraz úbohejšie dnes pôsobia reči liberálov, ktorí tvrdia, že náboženstvo je smiešne, a veria, že bude prekonané.

Len konštatujem, že proces odkresťančenia je podporený serióznymi štatistikami.
No dobre, dajme tomu, že menej ľudí chodí do kostola, ale je len otázka času, kedy sa ľudia ku kresťanstvu vrátia, lebo nebude inej väčšej istoty. Ak sa napríklad pozrieme na vojnu s terorizmom, liberáli mu nie sú schopní čeliť už aj preto, že teroristi sú nábožensky motivovaní islamom. Srbi by nedokázali stáročiami vzdorovať islamu bez cirkvi a v Grécku, ktoré v prednej línii odoláva moslimskému Turecku, sa k ortodoxnej cirkvi hlási 98 percent obyvateľstva a kostoly sú tam stále plné. Keď sa spoločnosť ocitne v tiesni, najlepším východiskom je viera.

Veríte v pokrok? Vyčerpá sa raz násilný model správania človeka?
Neverím tomu. V ideovej rovine sa sem-tam objavia nejaké smiešne ideológie ako komunizmus alebo liberalizmus, no je len otázka času, kedy ich vývoj udalostí poprie. Už v stredoveku bol smer, ktorý tvrdil, že sa človek zvyčajne musí dopustiť hriechu, aby mohol dospieť k milosti.

Necítite rozpor medzi nenásilím, ktoré hlásal Gándhí, a napokon aj Ježiš, a tým, čo hovoríte vy?
Postava Gándhího si zasluhuje úctu, ale on nevyriešil mier civilizácií. Áno, v dejinách majú byť takéto postavy a heslá, som za ne. No chcem mať v zálohe možnosť postaviť sa na odpor proti útoku druhej strany, ak by sa druhá strana nenechala viesť heslami o nenásilí.

Je 17 rokov po revolúcii, myšlienkové prúdy mladšej generácie katolíckych kňazov na Slovensku doteraz nedostali svoj priestor a na čele cirkvi stojí arcibiskup Ján Sokol, ktorý má záznam agenta ŠtB. Prečo?
Tieto očakávania sú historicky smiešne. Katolícka cirkev, ktorá ma dvetisíc rokov, sa nebude riadiť nejakým obvinením zo spolupráce s ŠtB, ktoré je opreté o dokumenty samotnej Štátnej bezpečnosti, o jej registre a zoznamy. Katolícka cirkev vie, ako sa zachoval arcibiskup Sokol. Žila s ním, takže vie oveľa lepšie ako nejaký trojročný Ústav pamäti národa, či Sokol škodil cirkvi a veriacim spoluprácou s ŠtB, alebo neškodil. Cirkev si na základe toho robí vlastné závery a hodnotenia.

Takže katolícka cirkev na Slovensku má všetko v poriadku?
Slovenská katolícka cirkev skvele obstála v zápase s komunizmom. Vybudovala tajnú cirkev, dokázala sa správne zachovať a dala miliónom ľudí perspektívu a víziu na rozdiel od Charty 77, ktorá oslovila iba niekoľko stoviek občanov. Po roku 1989 sa dostali do vedenia katolíckej cirkvi osvedčení ľudia zo zápasu s komunizmom, čo bolo úplne opodstatnené. Dnes sú už spoločenské podmienky odlišné, vyžadujú iný typ ľudí, a RKC už stojí na začiatku procesu dosadzovania do vedúcich cirkevných pozícií kňazov z novej generácie.

Hovorca židovskej obce na Slovensku Jaroslav Franek povedal pre TV oko, že rad mienkotvorných Slovákov dodnes bagatelizuje zločineckú povahu slovenského štátu. Je tento jeho pocit oprávnený?
Slovenská spoločnosť má so slovenským štátom rokov 1939 - 1945 problém, lebo tento štát napriek všetkým zločinom, ktoré sa udiali aj v jeho mene a pod jeho ochranou, je v línii národného osamostatňovania sa Slovákov. A to sa mu proste nemôže zobrať. No veď mnohé národy majú takéto kontroverzné kapitoly vo svojich dejinách. Čo sa týka KDH, naše hnutie práve na základe seriózneho poučenia z nedostatkov kresťanskej politiky z tohto obdobia - so všetkými jej plusmi a mínusmi - bolo schopné v 1. polovici 90. rokov nepodľahnúť vábeniu rýchlej samostatnosti Slovenska a zvrchovanosti, a tomu, čo nie celkom presne nazývame mečiarizmom. Tým, že HZDS v sebe nemalo toto poučenie, dopustilo sa viacerých chýb. No to je povaha dejín. S Jarom Franekom sa poznám viac ako 30 rokov a v rozhovore, ktorý spomínate, mal pravdu, keď vyčítal Európe, že sa nie dosť zastáva Izraela a že ak by nebol Izrael, tak moslimský nápor nezastane, ale pôjde proti Európe. Súhlasím s tým. Už sa to raz v dejinách stalo v čase križiackych výprav, spomínať ktoré je dnes politicky nekorektné. Kým križiaci bojovali vo Svätej zemi, boj sa viedol na cudzom území. Keď boli zo Svätej zeme vytlačení, islam nezastal, ale prešiel do Európy až pod Viedeň. Také sú dejiny, z ktorých nikdy neurobíme nejaký strašne mierumilovne usporiadaný proces. Preto sa k dejinám staviam s pokorou a so snahou o porozumenie.

Aké poučenie z dejín plynie pre vás? Je to len nejaký sled stále sa opakujúcich chýb, alebo v nich vidíte nejaký progresívny vývoj?
Dá sa to tak nazvať, že ide o opakujúce sa chyby, ale s použitím rôznych nástrojov - raz sú to meče, inokedy atómové bomby. Pre mňa je poučením z dejín, že treba byť radšej vždy trochu zdržanlivý, hľadať pochopenie druhej strany a postaviť sa do bojovej pózy až vtedy, keď si naozaj myslím, že mi už nič iné nezostáva.

Raz ste povedali, že Mečiara ako politika, čo stál pri zrode samostatného slovenského štátu, by nebolo múdre trestne stíhať. Z čoho ste vychádzali?
Hoci som to povedal, nebolo to záväzné, lebo o trestnom stíhaní rozhoduje prokuratúra, ktorá bola od mojej funkcie ministra spravodlivosti absolútne nezávislá. Pokojne mohla začať s trestným stíhaním, ale som zvedavý, k čomu by to dospelo. Keby sa bolo začalo trestné stíhanie proti Mečiarovi, s najväčšou pravdepodobnosťou by mu nič nebolo preukázané, ale otrávilo by to spoločenské ovzdušie. Z Mečiara by sa stal martýr a nakoniec by to aj tak k ničomu neviedlo. No toto otrávenie spoločenského ovzdušia by ďalej vyhrotilo konfrontačné tábory na Slovensku a sťažilo by riešenie spoločenských problémov. Napríklad by asi sťažilo úvahy o koalícii SDKÚ a HZDS po voľbách a asi ťažko by bolo možné to, čo sa stalo pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ, keď všetci lídri strán išli po centre Bratislavy a vyzývali ľudí, aby hlasovali za vstup. Nedávno vyšiel v SME komentár, v ktorom autor navrhuje, aby sme 35 mandátov SNS a HZDS odložili bokom ako nepoužiteľné. No ich úplné vylúčenie z demokratického spektra Slovenska by krajinu oslabilo ešte väčšmi.

Mnohí ľudia na Slovensku sa necítia ako v právnom štáte a sú z toho rovnako otrávení, lebo kauzy HZDS neboli pomenované tým pravým menom. Ako to vidíte ako právnik?
Pomenované boli a sú stále. Hovorí sa otvorene, že SIS nechala uniesť mladého Kováča, že Ivan Lexa je za to zodpovedný, ako jej šéf, ale neboli právne potrestané, lebo Vladimír Mečiar mu dal amnestiu. Právne riešenie v zmysle zrušenia amnestie sa tu neodohralo. To je pravda. No svedčí to o povahe slovenskej spoločnosti. Taká je realita. A zase Ivan Lexa nejaký čas musel žiť v emigrácii a ukrývať sa. A nám, pravdepodobne ako jedinému štátu na svete, sa podarilo Ivana Lexu z Južnej Afriky dostať sem.

Prečo ako jediným?
Juhoafrická republika väčšinou nikoho nevydáva. Poznám prípad jedného Nemca, ktorého doma stíhali za veľké finančné prečiny a v Južnej Afrike vystupuje v televízii a Nemecku sa veselo vysmieva. Nemecké úrady si s ním nevedeli poradiť. Náš Ivan Lexa si aspoň doma posedel vo väzení. Áno, na viac nemáme, taká je realita.

Nie ste vy otrávený z takejto reality?
Som zvyknutý vnímať realitu takú, aká je. Vnímať ju ako inšpiráciu na to, ako lepšie usporiadať veci v budúcnosti.

Aká je vaša vízia?
Nemám víziu ideálnej spoločnosti. Možno taká ani neexistuje. Nakoniec, spoločnosť je súhrnom jednotlivcov a v každom jednotlivcovi je aj zlo, čert, diabol. Keď Alexander Solženicyn emigroval na Západ, asi po dvoch rokoch pobytu v USA, ktoré vtedy oproti ZSSR vyzerali ako dokonalý ideál, predniesol na Harvardskej univerzite známu prednášku, kde kritizoval USA, ako sú zle usporiadané. Táto prednáška pre mňa predstavuje maximum toho, čo možno v zdravej spoločnosti dosiahnuť - teda aspoň to, že sa presne pomenujú nešváry, ktoré sú vždy a všade.

Spomínali ste že pre vás sú najsilnejšie štáty tie, ktoré sú postavené na jednotnom národe alebo spoločnej viere. Čím si vysvetľujete silu USA?
Spojené štáty sa vnímajú ako vlasť jednotného národa Američanov, hoci pozostávajú z množstva iných národností, ktoré majú slobodu žiadať napríklad samostatné Slovensko, ale nerobia to. Navyše, v USA dlho dominovalo náboženstvo bielych protestantov. Teraz sa to mení a americkí autori upozorňujú na vnútorné defekty, ale to nie je môj problém.

Amerika vás nezaujíma?
Vzdávam rešpekt Amerike - dvakrát úspešne zasiahla do svetovej vojny v Európe a nesie hlavnú zodpovednosť za poriadok vo svete. Nie je to zlý model, ale nám nemusí vyhovovať vo všetkých detailoch.

Ako sa dá vysvetliť nesúdržnosť kresťanských cirkví?
Stále je menšia ako nesúdržnosť islamu, keď denne napríklad čítame, ako sa vraždia sunniti a šiiti. Kresťania si to už niekoľko storočí nerobia. Majú to za sebou.

Takže pokrok je predsa len možný?
Je možný.