Moses Ošer verí, že má poslanie. Tak ako biblický Mojžiš oslobodil svojich ľudí z egyptského otroctva, on vyviedol tých? svojich z Etiópie.
Pred 15 rokmi nasadli do lietadla a spolu s tisíckami ďalších etiópskych Židov prišli do zasľúbenej zeme. Teraz sedia v kryte v Kirjat Ata, jednom z predmestí Haify a čakajú, kedy ich uši prestanú trápiť vysoké zvuky sirény. Tie znejú oveľa hrozivejšie ako samotný dopad kaťuše. Keď znie siréna, neviete čo bude po nej, keď dopadne kaťuša, vydýchnete si, že to nebolo pri vás.
V sobotu ľudia v kryte počúvali rádio a čakali, kedy izraelské jednotky prekročia hranice s Libanonom a ako hovoril Moses, "konečne pobijú tých teroristov a my už pôjdeme domov".
Grimasy v bunkri
Moses, ktorý je napriek vysokému veku stále hlava rodiny, sa snaží zabaviť svoje pravnúčatá. Robí grimasy a okrikuje ich, keď z nudy po sebe hádžu guľôčky z chleba. Hovorí im, že je to hriech a že by mali byť vďačné za každý kus jedla. Moses vie o čom rozpráva.
Roky žil v jednom z najzaostalejších kútov sveta. "Aj tento kryt je oproti tomu, čo sme mali v Etiópii luxus. My sme vďační aj za to. Moji vnuci teraz bojujú v armáde. Sme na nich pyšní," vysvetľuje.
Kryt, v ktorom sa okrem Etiópčanov tlačia aj prisťahovalci z Ruska i starousadlíci, by už potreboval dobre vyvetrať a pozametať. Ženy chcú udržať aspoň zdanie poriadku, ale pri deťoch sa to nedá.
"Nechcem ich ešte aj tu okrikovať," hovorí jedna zo žien. "Majú prázdniny."
Prázdniny v Haife
Prázdiny mala mať aj Dina Kessel, medička z Haify. Plánovala návštevu rodičov v Kanade. Pár dní pred jej odletom začal Haifu ostreľovať Hizballáh a ona si povedala, že prázdniny môžu počkať. V jednej z nemocníc v treťom najväčšom meste v Izraeli pracuje ako ošetrovateľka.
"Zranenia zo šrapnelov sú veľmi škaredé a bolestivé. Mali sme tu jedno krásne dievča, modelku. Tvár jej preťal úlomok z rakety. Vyzerá to tak, že bude mať veľkú jazvu. Do štatistiky sa to zapíše ako ľahké zranenie, ale to dievča má pokazený život," rozpráva Dina. V službe je niekoľko hodín, spala dve hodiny, lebo keď sa dostala do postele, musela utekať do krytu.
Bankomaty bez peňazí
Dina býva v štýlovej nemeckej kolónii, v kamennom dome po prvých nemeckých prisťahovalcoch. V sobotu bola jej štvrť rovnako ako celé mesto vyprázdnená. Dina vyzerala z okna svojho suseda, ktorý utekal do bankomatu zobrať si nejaké peniaze. Mal šťastie, ešte v ňom niečo bolo. Banky pracujú v obmedzenom režime a do bankomatov peniaze nedopĺňajú.
Keď potrebujete niečo opraviť, máte smolu. Dine sa pokazila chladnička, na technika čaká už tri dni.
Veľa ľudí pracuje v podzemí, ako niektorí zamestnanci veľkých počítačových firiem. "Natiahli sme si tam všetky drôty a fungujeme 24 hodín denne," hovorí Abdil Beri. "Nemámu strechu, ale stále pokračujeme. Ako krtkovia," smeje sa. Jeho príbuzní žijú v Libanone. "Len dúfam, že jeden z nich nepošle na mňa kaťušu." Hovorí a nasadá do auta. Okrem neho sú na štvorprúdovej ceste ešte tri autá. Je sobota podvečer, prázdinový víkend.
Autor: Haifa - Kirjat Ata
