Zákony môžu byť dobré, ale vysoko postaveným ľuďom u nás často chýba osobná odvaha odhaľovať korupciu, prípadne im v tom bránia rôzne záujmy. Dá sa takto bojovať proti korupcii?
„Nemyslím, že by to malo byť prekážkou účinného boja proti korupcii. Samozrejme, že boj proti korupcii nie je len otázkou právnych zmien, ale aj zmeny v mentalite ľudí. Je dôležité urobiť zákony v správnom čase, aby nezáviseli od konkrétnych osôb. V prípade Slovenska je všeobecný právny rámec v poriadku, ale teraz je čas vykonať menšie nariadenia, ktoré by umožnili výkon a vynucovanie týchto zákonov.“
Aká je situácia s korupciou v Španielsku?
„V Španielsku ide o korupciu na veľmi vysokej úrovni. U vás je korupcia na oveľa nižších úrovniach. Ale aj u nás bývali napríklad problémy s podplácaním dopravnej polície. Dnes to už nie je. Po zmene diktatúry na demokraciu pred tridsiatimi rokmi si ľudia si uvedomili, že sa môžu sťažovať na všetko, čo im škodí. Verejní činitelia cítili, že sú pod kontrolou, a to pravdepodobne veľmi pomohlo tomu, že korupcia na nižších úrovniach zmizla. Od roku 1996 u nás platí nový trestný zákon. Ak si verejne činná osoba vyžiada od občana úplatok a občan to do desiatich dní nahlási, nebude trestne stíhaný za podplácanie.“
Myslíte, že nám zmena v myslení ľudí bude trvať tiež tak dlho?
„Myslím, že nie. Medzinárodné spoločenstvo Slovensko dosť favorizuje, a ak sa stanete jeho členom, ocitnete sa v prostredí, kde sa korupčné praktiky nebudú dať tak ľahko uskutočňovať.“
V týchto dňoch dvaja slovenskí politici verejne povedali, že všetci sme nútení podplácať – s kontextom, že to zahŕňa aj ich. Ako hodnotíte takéto správanie?
„Povedať to je ich osobné rozhodnutie. Ale myslím si, že politici by mali urobiť v boji proti korupcii všetko, čo môžu, aby bol ich boj jednoznačný a aby to nebolo tak, že raz sú proti, raz nie.“
TÁŇA RUNDESOVÁ
