Keď sme sa v druhej triede na strednej vybrali so spolužiačkami na kurz do Anglicka, nevedeli sme, čomu sa viac čudovať: či rozlohe "domov" našich hosťovských rodín (celková plocha vrátane záhradky a búdy pre psa max. 35 m2), alebo tenučkým papundeklovým stenám (tam som pochopila tie akčné filmy, kde hrdina prerazí päsťou stenu - celé detstvo sme to s bratom skúšali, ale slovenské steny sú asi trochu inej kvality).

Naším favoritom sa však rozhodne stala kúpeľňa s tradične oddelenou teplou a studenou vodou, takže ste si mohli vybrať, či sa chcete obariť, alebo zmraziť. Žiadna sprcha - očividne sa predpokladalo, že každý má čas sa kúpať vo vani. Veci ako umývanie hlavy zrejme architekt do úvahy nebral vôbec.

A prosím, nemyslite si, že šlo o nejaký zapadákov - dedinka-satelit tak hodinu vlakom od Londýna.

Na univerzite som sa zase dostala na nejaký čas do Francúzska, do Štrasburgu. S kamarátkou sme márne zháňali niečo nie veľmi drahé, ale zase nie úplný slum. Beznádejne.

Súčasťou hľadania bola prehliadka izby, ktorá sa nachádzala v budove typu staršieho hodinového hotela. Preležaný matrac mohol mať na sebe pokojne nápis: "Vítajú vás vaše ploštice" a kúpeľňa, to je ťažké aj opísať. Predstavte si malé WC, ktoré má v sebe v zadnej časti sprchový kút, takže cestou k sprche musíte rezko preskočiť misu. Samozrejme - spoločné pre celú chodbu a v stave, za ktorý by sa nehanbilo ani verejné WC v petržalskom Pentagone (ak by tam nejaké bolo).

Cena izby sa rovnala prenájmu peknej garsónky v novostavbe v centre Bratislavy a majiteľ bol očividne urazený, keď sme povedali, že "ešte porozmýšľame".

Byt, ktorý sme nakoniec našli, bol na miestne pomery skvelý. Čistý, svetlý, priamo v centre a za normálnu cenu. Umývadlo síce bolo v izbe, malilinká kuchynka s jednoplatničkou bola priamo v predizbičke za dverami a museli sme sa zaprisahať, že nikdy nikto u nás nebude fajčiť.

Skutočným bonusom bola opäť sprcha vo WC (čo to majú s tými sprchami v toaletách?). Tentoraz nešlo o sprchový kút, ale jednoducho o vykachličkovanú miestnosť WC, kde máte na stene sprchu.

Pri ďalšom pobyte v tomto inak čarovnom meste som mala možnosť vidieť kolegov, bývajúcich v zariadenej pivnici, ktorá im bola prenajatá sťa plnohodnotný byt (a za plnohodnotnú cenu), kamarátku bývajúcu v izbičke 2 x 3 m, kam si musela vyšliapať asi 6 poschodí bez výťahu, inde zas "spoločensko-úžitkovú miestnosť" s rozlohou 2 x 2 m, určenú pre celé jedno poschodie. Bol v nej stolček a varná platnička, vedľa sprchový kút (takže tentoraz v kuchyni). Obojakú funkciu spĺňalo očividne umývadlo na osobnú hygienu a zároveň na umývanie riadov. Umné, no nie?

Autor: Ivana Maštenová