Povedala som si, že mám čo naprávať a dnes po návrate z práce som sa vybrala na návštevu k mojej tete. Mohla som si vybrať z dvoch možností: hora nevyhladenej bielizne alebo návšteva tety. V tej horúčave nebolo treba veľa rozmýšľať.
Ani som nemala pre ňu nič napochytre pripravené, ale povedala som si, že návšteva ju určite poteší viac, ako nejaká drobnosť. Naposledy som jej natrhala v záhradke hrášok, a aj po dlhom premieľaní v ústach ho napokon vypľula rovno z okna.
Keď som už bola v jej dvore, robila som riadny hrmot, aby som ju nevyľakala. Na tú hodinu bol v jej domčeku priveľký hluk. Zdalo sa mi to čudné. Klopala som na dvere, vojdem a z celej sily kričím: "Pochválený..."
Teta vysmiata ako lečo, ohníky v očiach a pozerá sa na telku. Mňa takmer prehliadla. "Teta, prišla som vás trošku pozrieť, že ako sa máte," skúšam nadviazať dialóg. "Joj, nevieš ako, Pán Boh na mňa zabudol, všetci moji sú už tam, len ja sama ako kôl v plote sa tu trápim. Nikto ku mne ani len nepríde..." Vreckovka na oči a tichý plač.
Gunču v hrdle len ťažko prekonávam. "Teta, ale veď ja som prišla, aj minulý týždeň som bola, tak neplačte," vravím jej.
A teta napodiv neplače. Ani so mnou nehovorí. Oči naďalej upreté na obrazovku, kde práve dokončuje kritiku nejakej superstarovskej hviezdičky Paľo Habera. Výkriky, piskot, aplauz... "Ej, ze toten Habera beťar," hromží teta. Hviezda predstupuje pred Adelu a Pyca. "Joj, jak totom kosmatom (strapatú) nimom rada," tetina tvár naberá červeň pri pohľade na Adelu.
Nevychádzam z údivu. Každý môj pokus prejaviť nepredstieraný záujem a spríjemniť tete podvečer, vychádza nazmar. "Teroz čiho, idže špjevač Bažík," zavelila a mňa už chytá záchvat smiechu. "Teta, ja pomaličky pôjdem, ešte ma čaká žehlenie," vzdávam to v polovičke elánovskej pesničky a či skôr kvílenia star.
"To ľen ič, džecko moje, ič. Ale hejze ten hlopjec krasne špjevo a jaky je šumny," povie bez toho, aby odlepila zrak od šumného chlapca. Inokedy ju musím objať a ona si poplače. Dnes to bolo bez objatia i sĺz.
Najbližšie, keď k nej pôjdem, musím zistiť, či nereprízujú SuperStar. Darmo, na Bažíka nemám.
hubenakova.blog.sme.sk
Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka
