Hokejový svetobežník Jerguš Bača by mohol byť učiteľom, veď pred desiatimi rokmi ukončil pedagogickú fakultu v Prešove, alebo aj koučom extraligového mužstva, keďže pred dvoma rokmi úspešne zavŕšil skúšky na trénerskú A-licenciu. Rodáka z Liptova však stále baví hokej ako za mlada. Majster Československa s tímom VSŽ Košice (1987/88) a bývalý čs. reprezentant si vyskúšal NHL v sezónach 1990/92, na americkom ľade v Milwaukee zostal ešte ďalšie tri zimy, zahral si aj vo švédskom Leksande, v českom Olomouci, v reprezentácii Slovenska na dvoch olympiádach, dvoch majstrovstvách sveta i vo Svetovom pohári. Pred tromi rokmi pomohol Košiciam k titulu v slovenskej Extralige a odvtedy živil rodinu markami, vlastne teraz už eurami, v nemeckom Oberhausene. Ako 37-ročný veterán dostal tento týždeň pozvánku do národného mužstva pred majstrovstvami sveta vo Švédsku.

V Amerike sa stal veľrybárom

„Na majstrovstvách sveta vo švajčiarskom Berne v roku 1990 ma oslovili zástupcovia Hartford Whalers, vraj či by som nechcel skúsiť NHL. Po nežnej revolúcii sa aj hokejistom otvorili hranice, agent Jiří Crha pripravoval môj odchod z Košíc do Ameriky spolu s útočníkom Petrom Bondrom. V júni 1990 nás oboch draftovali, a tak sa nám splnil sen,“ spomínal Bača na hektické leto pred dvanástimi rokmi, keď sa už ako zrelý, 25-ročný hokejista vybral za more. Vo vtedajšom legislatívnom chaose sa Košice bránili, jednako o svoje opory prišli.

Bača zamieril k veľrybárom do Hartfordu, Bondra do hlavného mesta USA. „Viac ako hokej mi v prvých týždňoch v kempe robil problémy jazyk. Dva semestre angličtiny z vysokej školy nepomáhali, málo som rozumel trénerovi aj spoluhráčom – a nemal mi kto pomôcť,“ vravel o začiatkoch v NHL. Dostal od klubu doláre, no všetko ostatné si musel zariadiť sám – prenajať dom, auto, zriadiť účet v banke, nakupovať v obchode. Bola to škola života.

Robustný, tvrdý obranca s dobrou rozohrávkou (188 cm / 92 kg) si v prvej sezóne v Hartforde zahral v NHL v deviatich zápasoch, desiaty pridal v ďalšom ročníku, no väčšinou korčuľoval na farme v Springfielde. „Hartford vtedy nemal dobrý tím, neprebojoval sa do play off, nelákal divákov. Neprekvapilo, že neskoršie presťahovali klub do Caroliny. Väčšiu hokejovú radosť som zažil vo farmárskom mužstve, kde sme urobili dobrú partiu a hráči ako Bergevin, Andersson či Picard ešte pár rokov brázdili po ľade NHL,“ konštatoval Bača. Časy v Springfielde mu pripomína víťazný prsteň v Calder Cupe v AHL i dcéra Barborka, ktorá sa narodila v Amerike.

Keď si už rodina zvykla na nový spôsob života, Jerguš ako voľný hráč prijal angažmán v Milwaukee v IHL, kde mu spoluhráči pred olympiádou v Lillehammeri ‘94 vymysleli prezývku Lilibaka (prvá časť Lillehammeru a priezviska).

Jerguš má nástupcu

Bača vďačí osudu za to, že si mohol vyskúšať NHL. Pri detailnom študovaní štatistík s prekvapením zistil, že bol prvým slovenským obrancom v súťaži. Rudolf Tajcnár predtým odohral dva zápasy za Philadelphiu v konkurenčnej WHL. V sezóne 1990/91 hrali v NHL štyria Slováci, v tejto zime nastúpilo tridsať našich hokejistov a desiatky ďalších v nižších súťažiach.

„Keď sa dnes pozerám na hromadný odlev mladých chlapcov za hokejovým chlebíkom, napadá mi, že na jednej strane to majú jednoduchšie, angličtina už nie je takým strašiakom ako kedysi a v mužstve sa vždy môžu dať dokopy dvaja-traja, navyše aj v spojení s českými hráčmi, ale na druhej strane je väčšia konkurencia – a tým zákonite aj odpad,“ porovnával skúsený hokejista. Podľa Jerguša by Európania mali odchádzať do NHL až v zrelom veku, keď môžu výraznejšie uplatniť svoje prednosti. Často však aj ekonomická situácia núti rodičov, aby talentované deti posielali do Severnej Ameriky v juniorskom veku. Bačovcov takéto rozhodovanie čaká zrejme už o pár sezón, 13-ročný syn Jakub kráča v košickom mládežníckom tíme v otcových šľapajach.

„Verná Jergušova kópia,“ zasmial sa kapitán HC Košice Miroslav Ihnačák, keď sledoval obrancu Jakuba medzi mantinelmi.

Návrat do reprezentácie po štyroch rokoch

Pred tromi rokmi sa rozpadol majstrovský kolektív HC Košice a Bača prijal angažmán v nemeckom Oberhausene. Rečový babylon v hokejovej kabíne ho už nezaskočil, ako kapitán mužstva oslovoval spoluhráčov z východného bloku po rusky, severanov a Kanaďanov po anglicky, s Čechmi to bolo jednoduché. A dnes sa dorozumie aj po nemecky. Tento týždeň ho však zaskočila pozvánka trénera Jána Filca do reprezentácie Slovenska.

„Nečakal som, že si na mňa ešte niekto spomenie. Veď naposledy som obliekal dres Slovenska na svetovom šampionáte vo Švajčiarsku ‘98. Mal som dojem, že nový tréner potom preferoval mladších hráčov,“ uviedol Bača. Jerguš prijal Filcovu výzvu aj s rizikom, že po príprave sa možno nedostane do záverečnej nominácie na MS. „Nič nechcem zadarmo, musím presvedčiť svojimi výkonmi. Zažil som už sklamanie, že ma tesne pred šampionátom poslali domov. Ale nikdy ma to neodradilo od túžby po tíme Slovenska. Reprezentácia je záležitosťou srdca,“ zdôveril sa Bača.

V stredu na budúci týždeň by mal nastúpiť v Martine proti Švédsku na svoj jubilejný 60. zápas za Slovensko.