Keltošová prišla na pozvanie týždenníka Domino fórum. Moderovali Štefan Hríb a Róbert Žitňanský.

Keltošová odmietla výzvu, aby sa ospravedlnila za činy spáchané bývalou vládnou koalíciou, lebo by tým ignorovala „prezumpciu neviny, ale môžem vám sľúbiť, že ak sa čo i len jeden prípad uzavrie právoplatným rozsudkom, tak to verejne urobím“.

Pod nátlakom publika však pripustila, že ak by boli orgány činné v trestnom konaní a súdy šikovnejšie, „mohli sme byť ďalej“.

O Mečiarových amnestiách si myslí, že boli len jedným zo série krokov, ktorú odštartoval prezident Kováč, a že „zapadali do tohto obdobia“, čo vyvolalo značnú nevôľu početného publika. Svoj postoj napriek tlaku Keltošová nezmenila.

Na otázku, čo ju viedlo k účasti na „trestnej výprave“ proti opozičným poslancom počas pamätnej novembrovej noci, odpovedala: „Veľmi nepríjemný pocit z marca 1994, možno aj pocit krivdy alebo čosi podobné. Dnes, s odstupom času, to však hodnotím ako chybu. Už som povedala aj v médiách, že určité kroky sme učiniť nemuseli.“

Keltošová priznala, že sa na mítingoch hnutia na Pasienkoch nikdy necítila obzvlášť dobre. „Nemám rada davové vzplanutia, masové prejavy spoločného nadšenia.“ Ako vyplynulo z jej ďalších slov, podobné akcie sa už nebudú organizovať.

Členstvo v hnutí jej umožnilo odštartovať reformu dôchodkového systému. „Ak by som nemala politické krytie, a to vrátane predsedu hnutia, určite by som v decembri 1992 nedokázala vziať ministrovi financií zo štátneho rozpočtu 100 miliárd korún na spustenie reformy, keď celý rozpočet Slovenskej republiky v roku 1993 mal 180 miliárd korún. Navyše v HZDS mám veľa dobrých priateľov a to sa nedá len tak hodiť za hlavu.“

V súvislosti s dôchodkovou reformou sa vyjadrila i k návrhom z dielne Občianskej konzervatívnej strany. Na prekvapenie prítomných povedala, že sú dobré a že „ich budú v pléne podporovať“.

Keltošovú podľa jej vlastných slov pred časom oslovila s ponukou na prestup jedna z novovznikajúcich strán. Nepriamo potvrdila informáciu, že šlo o ANO.