Veľké americké firmy v minulosti využívali prácu afrických otrokov. Prišiel čas vrátiť dlh, tvrdia dnes ich potomkovia. Tento týždeň sa v New Yorku začal prvý z veľkých reparačných procesov. Žiadajú odškodné pre každého Afroameričana, ktorého predkovia pracovali v otroctve.

„Toto je proces o bohatstve, ktoré sa zrodilo z utrpenia afrických otrokov,“ povedal jeden zo žalobcov Roger Wareham. Ide o banku FleetBoston, poisťovňu Aetna a železnice CSX Corporation. Tieto spoločnosti alebo ich prechodcovia podľa žaloby profitovali z práce otrokov.

Reparácie na súde nemajú šancu, tvrdia právni experti denníku USA Today. Napriek tomu sú v Amerike dôležitou témou.

„Diskusia o reparáciách nie je v princípe o peniazoch,“ myslí si Manning Marable, riaditeľ Inštitútu pre výskum afroamerických štúdií. „Je to o vyrovnávaní sa s históriou, čo bieli Američania odmietajú.“

Pre bojovníkov za reparácie je veľkým povzbudením proces s ľuďmi, ktorí prežili holokaust a úspešne vysúdili peniaze.

Toto je trochu iný prípad, napísal denník The New York Times. Tí ľudia alebo aspoň ich príbuzní ešte stále žijú. Amerika zrušila otroctvo v roku 1865. Súd by dnes potrestal ľudí, ktorí s otrokmi nemajú nič spoločné.

Presne týmto spôsobom argumentujú aj spoločnosti, ktorým teraz hrozia súdne procesy. Napríklad banka FleetBoston vznikla z inej banky, ktorú založil majiteľ otrokárskych lodí John Brown. Preto ju dnes žalujú.

Najväčšia americká životná poisťovňa Aetna poisťovala otrokárov pred stratou ich „tovaru“ - otrokov. V zmluve o poistení sa písalo, že otrokár nemá právo na peniaze, ak svojho otroka zlynčoval, ak sa otrok upracoval k smrti alebo ak spáchal samovraždu.

Aetna ľutuje, že v minulosti platila otrokárom za smrť otrokov, ale „neverí, že súd vyhovovie žalobe, ktorá sa týka udalostí spred niekoľko sto rokov“.

Za žalobami stojí mladá právnička a černošská aktivistka Deadria Farmerová-Paellmanová (na snímke Reuters). Celé roky hľadala dôkazy o spojení týchto firiem s obchodom s otrokmi. Teraz vedie žaloby proti nim a pripravuje ďalšie. „Moja stará mama vždy hovorievala o dvadsiatich hektároch pôdy a somárovi, čo jej nikdy nevrátili,“ povedala pre BBC. Peniaze, ak sa ich podarí vysúdiť, však nedostanú jednotlivci. „Vytvorí sa fond na zlepšenie zdravia, vzdelania a bývania pre Afroameričanov,“ povedal včera právnik Roger Wareham. V žalobe sa nepíše o žiadnej presnej sume. Odhaduje sa však, že celková hodnota otrockej práce je 1,4 bilióna dolárov.

Obhajcovia reparácií ďalej tvrdia, že otroctvo poznamenalo celé nasledujúce generácie Afroameričanov. V Amerike dnes žije asi 35 miliónov potomkov afrických otrokov.

MICHAL FRIŠ