la
V ére rastúcej moci ultrakonzervatívcov predstavuje Libertin všetko, čo dnes USA odmietajú.
Britsko-americký film je o živote jedného z najväčších britských zhýralcov, smilníkov, provokatérov, ale i najlepších básnikov a dramatikov - Johna Wilmota, druhého grófa z Rochestru. Vytvára realistický portrét muža, ktorý prekypoval cynizmom, zatrpknutosťou, nepoznal zábrany - a zachránil monarchiu.
Možno keby gróf žil dnes, hravo by na zozname Georgea Busha nahradil bin Ládina.
Film sám akoby sa vzpieral klišé hollywoodskej komercie. Je historický, no komorný. Sú tu náročné stavby a rekvizity, neslúžia však na ohúrenie publika, ale na evokovanie ponurej atmosféry Londýna v 17. storočí. Nie je akčný, ale konverzačný.
Libertin je farebný, no s prevládajúcou sivou a bahnovou, s večnými hmlami a kúdolmi dymu. Sú tu krásne ženy, ale ich krása je drsná až naturalistická.
Sú tu skvelí herci, ale nepredvádzajú nápadné efektné herecké exhibície. Hrajú. Oživujú pred nami ľudí z mäsa a kostí, žiad?nych ideálnych či aspoň vtipných a zábavných superhrdinov.
John Malkovich obdaril svoju postavu Karola II. chladom, odstupom, únavou a zvláštnym smút?kom. Ten sa zračí i v herectve skvelej Samanthy Morton, čoby divadelnej herečky a Wilmotovej milenky Elizabeth Barry. Opäť presviedča, že ešte stále vyrastajú charakterové herečky.
A čo hlavná hviezda filmu Johnny Depp? Nuž, celovečerný debut tvorcu reklamných šotov Laurence Dunmorea je typický deppovský film a Wilmot typický deppovský hrdina - temný, smutný, dekadentný, kráčajúci k sebazničeniu a pritom nesmierne citlivý, zraniteľný a ráňaný. Bez toho, že by lacným spôsobom žobronil o divácke sympatie.
Depp je ako dobrý džez: jednoduchý a skromný na povrchu, vnútri plný energie, napätia a emócií. Ak budete mať plné zuby všetkých Supermanov, Poseidonov a Hmiel, choďte si pozrieť Libertina.
