Šafárik sa zapísal do povedomia celých generácií študentov - stredoškolákov i vysokoškolákov - ako vážny vedec. Peter Káša však vo štvrtom zväzku edície Knižnica slovenskej literatúry ukázal tohto rodáka z Gemera prostredníctvom jeho poézie (jediná básnická zbierka Tatranská múza so slovanskou lýrou, 1814) ako človeka vnímajúceho život, lásku, prírodu tak ako mnohí iní, múzicky nadaní ľudia. Jeho verše vo výbornom preklade Ľubomíra Feldeka by si rozhodne mohol so záujmom prečítať (a mať z nich zážitok) i dnešný tínedžer odchovaný na elektronických médiách.

V druhej časti graficky veľmi príjemnej knihy uvedenej edície nachádzame Šafárikove básne v latinčine (jeho vôbec prvá báseň - óda) a v češtine; sonety, selanky, balady i iné žánre, ktoré editor uvádza pod názvom Rozličné básne ("Šafárikova poézia sa vymyká schémam a normám dobového konvenčného veršovania").

Pripája kapitolu Z článkov o umení a literatúre ("Šafárik síce sníval ako Slovan, ale pracoval ako európsky vedec"), Z korešpondencie, ktorú Šafárik adresoval významným osobnostiam svojho obdobia (Palackému, Kollárovi), aby napokon dotvoril Šafárikov portrét pohľadom slovenských kritikov (V zrkadle kritiky) od 19. po 21. storočie.

Kompozične zaujímavý a obsahovo bohatý obraz Pavla Jozefa Šafárika završujú Komentár a vysvetlivky, Kalendárium života a diela a Obrazová príloha. Z kalendária sa okrem iného dozvieme, že Šafárik sa narodil v roku 1795, študoval históriu, estetiku, filozofiu, teológiu a právo, bol členom vedeckých spoločností v rôznych krajinách sveta, vydal tri veľké vedecké diela (Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis), rok pred smrťou sa pokúsil o samovraždu skokom do Vltavy a v roku 1861 umrel v Prahe, kde je aj pochovaný.

Z Kášovho vkladu do tejto knihy osobitne zaujme hodnotná štúdia Medzi intuíciou a poznávaním. Autor nazerá na Šafárikovu tvorbu v širokom kontexte európskej kultúry, osobitne z hľadiska vtedajších historických a umeleckých zmien.

Hovorí o ňom ako o prvom básnikovi v našom kultúrnom priestore, ktorý "otvorene, a pritom presvedčivo vypovedá o najintímnejších zákutiach svojho ja" (a to v období prísnych noriem a poriadku klasicizmu).

Veľkú pozornosť venuje aj jeho dielu z oblasti estetiky, kde ho zaujali mnohé, na to obdobie "prekvapujúco transparentné" myšlienky o umení. Hovorí napríklad, že "pri vnímaní umeleckého diela musí dominovať subjektívna invenčnosť a individuálne umelecké cítenie".

Peter Káša nás prevedie životom a tvorbou tohto priekopníka modernej slavistiky, teoretika umenia a literatúry i originálneho básnika, no ako uvádza, ide mu najmä o obdobie jeho mladosti, keď tvoril poéziu a následne sa dostával k vede. "Z nepokojného a originálneho básnika sa postupne vyprofiloval vedec a slavista európskeho formátu."

Autor: GABRIELA RAKÚSOVÁ(Autorka je literárna kritička)