čianske združenie Práce a vztahy, ktoré je pokračovaním svojpomocnej skupiny Práce a vztahy - informační a dokumentační centrum. Jedným z jeho zakladateľov a predsedom jeho Rady je psychológ PhDr. PAVEL BEŇO, preto sa táto organizácia venuje aj psychologickej podpore obetí mobbingu a používa pri tom vlastnú metodiku.
Môžu sa na vás obrátiť aj ľudia zo Slovenska?
"Ako konzultanti pre nás pracujú najmä
ľudia, ktorí prežili mobbing na vlastnej koži.
Tí, ktorí tým prešli, sa dokážu pozerať na veci praktickejšie. Ale pretože zatiaľ nemáme
sponzorov, a potrebujeme pokryť aspoň časť ich nákladov, musia si ľudia platiť aspoň
režijné náklady. A naše združenie sídli v Prahe, preto by to zrejme pre ľudí zo Slovenska bolo drahé."
Poskytujete klientom psychologické poradenstvo, alebo aj právne služby?
"Naším cieľom je pomôcť ľuďom po psychickej stránke, vypočuť si ich, dať im najavo, že stojíme za nimi a pomôcť im riešiť situáciu mimosúdnou cestou - dohodou alebo mediáciou. Ale chceme vstupovať aj do súdnych sporov, pretože to nám dáva možnosť otvárať na tejto pôde aj psychologické témy, na ktoré si advokáti netrúfnu. Tu v Česku by nám takýto
postup mohol umožniť súdny poriadok. Mnohé veci totiž nie sú pomenované a musia byť špecifikované behom sporu."
Sú obete mobbingu niečím typické?
"Laikovi sa môže niekedy zdať, akoby si títo ľudia sami mohli za to, čo ich postihlo. To nie je pravda - takáto situácia môže postihnúť každého z nás. Ale isté spoločné črty tu sú - pre niektorých je charakteristická napríklad zvýšená kritickosť voči manažérom. Niektorí to charakterizujú ako superkritickosť, ale ja si po mnohoročných skúsenostiach myslím, že oni majú skutočne často pravdu a nie je správne, že ich okolie stigmatizuje ako narušiteľov. A že sú to ľudia, ktorí majú veľký potenciál rozvíjať sa. Nakoniec sú často obvinení aj z nelojálnosti
k firme.
Treba s tým pracovať - je to záležitosť kultúry. Aj myslenie manažérov sa musí zmeniť. Treba hovoriť o probléme a ovplyvňovať organizácie. Ale scéna sa už mení - stretol som sa aj
s človekom, ktorý sám dohodol stretnutie
s vedúcim."
Spomínali ste mediáciu - sú ochotní zamestnávatelia aj obete prijať takéto riešenie?
"Zamestnávatelia nie sú ochotní často do mediácie vstúpiť - a my chceme nájsť priestor, kde sa môžu obe strany rovnocenne vyjadriť. Takže nám ide o hľadanie dialógu. Ideálne by pre riešenie mobbingu bolo, keby sa podarilo dostať do jedného priestoru mobérov aj mobovaných.
Ale aj mnohé obete by mali na sebe pracovať - hľadať, kde sa stala chyba, uvedomiť si napríklad, že často neuznávajú autority. A na to potrebujú mať spätnú väzbu." (gal)
Mobbing, bossing, šikanovanie
Za mobbing sa považujú opakované fyzické alebo verbálne útoky na kolegu a iné rafinované spôsoby znevažovania jeho práce, jeho úmyselné izolovanie, či zastrašovanie. Bossing znamená, že sa takéhoto konania dopúšťa vedúci pracovník.
Podľa štúdie Európskej únie bolo počas sledovaného obdobia 12-tich mesiacov v roku 2000 obeťmi šikanovania 9 percent zamestnancov.
