na Libanon. Bližšie detaily zatiaľ nie sú známe: ktoré štáty by do misie išli, či by išlo o operáciu Európskej únie, či OSN a aký by bol mandát týchto jednotiek. Blairov a Annanov návrh je okrem vyhlásenie lídrov G8 zatiaľ jediným konkrétnejším výsledkom práce diplomatov v už takmer týždeň trvajúcej vojne.
Izrael, ktorý cíti zadosťučinenie, že lídri G8 za vinníkov súčasnej krízy v Libanone aj pásme Gazy označili Hamas a Hizballáh, sa myšlienke medzinárodných síl nebráni. V tejto chvíli ju však považuje za predčasnú. Ak by na hranicu zakrátko prišli jednotky s medzinárodným mandátom, nemohol by "vyčistiť" pohraničnú oblasť od Hizaballáhu.
Izrael chce, aby kontrolu nad južným Libanonom prevzala regulárna libanonská armáda. Tá by tam na rozdiel od mierových jednotiek, ktorým raz vyprší mandát, zostala navždy. Vojenské zdroje televízii Chanel 10 prezradili, že operácia v Libanone potrvá do polovice budúceho týždňa. Potom by Izrael mohol začať uvažovať o medzinárodných jednotkách.
Medzinárodné sily na libanonsko-izraelskej hranici už v minulosti zlyhali. V roku 1978 Izrael využil libanonskú občiansku vojnu, aby vstúpil do južného Libanonu, z ktorého si Palestínčania spravili svoje základne pre útoky na židovský štát. Po výzvach OSN sa po niekoľkých dňoch stiahol. Hranicu začali kontrolovať medzinárodné jednotky UNIFIL, ale zlyhávali. Útoky Palestínčanov pokračovali, a tak sa Izrael do Libanonu vrátil o štyri roky neskôr. Jeho kontroverzná okupácia juhu krajiny trvala 18 rokov.
Libanonská vláda by nové medzinárodné sily asi uvítala, lebo by za ňu prevzali zodpovednosť hranicu s Izraelom, ktorú nie je schopná kontrolovať. Jednotky UNIFIL sú na hranici dodnes v počte dvetisíc mužov, ale na reálne stráženie majú slabé právomoci. Tie treba podľa Blaira pre nové jednotky posilniť.
Úspech medzinárodnej misie by závisel aj od schopnosti svetových veľmocí dohodnúť sa na presnom mandáte. Už stanovisko lídrov G8 k izraelsko-libanonskej kríze ukazuje, že zhoda medzi nimi nie je. Rodilo sa ťažko hodiny a je napísané tak, že každý si z neho vyberie, čo chce. Američania sú silne proizraelskí, Francúzi ako tradičný spojenec Libanonu (včera do Bejrútu pricestoval francúzsky premiér) sú prísni na Izrael a Rusi zasa nechceli, aby sa súčasný konflikt akokoľvek spájal so Sýriou.
