Trhy čakajú na to, čo táto vláda povie, alebo napíše, hovorí Vladimír Tvaroška. FOTO - ARCHÍV SME
Na rozhovor prišiel bez obleku a kravaty. Bývalý štátny tajomník ministerstva financií, ktorý sa mohol stať viceguvernérom centrálnej banky VLADIMÍR TVAROŠKA rozhodnutie prezidenta vníma ako krivdu. Tá však už prebolela. Za súčasný prepad koruny je podľa neho zodpovedná nová vláda, lebo nevyslala jasný signál, že sa chce v hospodárskej politike správať zodpovedne. Pripomína mu to začiatky prvej Dzurindovej vlády koncom 90. rokov.
Žijete s pocitom, že Ústavný súd by mohol rozhodnúť o porušení vašich práv a že vás mal prezident vymenovať za viceguvernéra Národnej banky Slovenska?
"Som presvedčený, že som splnil zákonné kritériá, aby ma prezident vymenoval. Ale dnes to nie je prioritná téma, ktorej sa venujem. Je to kapitola môjho života, ktorá je z veľkej časti za mnou."
Definitívne ste uzatvorili otázku viceguvernérstva. Čo budete robiť ďalej?
"Zatiaľ si užívam voľno a v priebehu nasledujúcich dní sa rozhodnem. Určite to bude súkromný sektor."
Čiže, nie politika?
"Určite nie. Ani doteraz som sa politicky neangažoval."
Necítite sa ukrivdený, že nemôžete robiť, čo ste chceli?
"Ak je facka nezaslúžená a prekvapujúca, a ja ju za takú považujem, tak to chvíľu bolí. Ale tá chvíľa už prešla. Môže ma akurát mrzieť, že keď na budúci týždeň pôjdem na dovolenku, zaplatím viac, pretože koruna je slabšia."
Národná banka intervenovala už trikrát. Ako vnímate jej snahy stabilizovať menu a vyslať trhom signály, že má záujem o inú úroveň koruny, ako je tá, kam ju tlačí trh?
"Národná banka je v nepríjemnej situácii. Jediné, čo môže, je vysvetľovať vláde, čo by mala robiť. Primárna zodpovednosť je však na vláde. Trh nepadá pre politiku centrálnej banky, ale preto, lebo sa čaká na jasné signály od vlády. Banka môže vysvetliť vláde, že po voľbách nastal čas na reálnu hospodársku politiku, a nie na predvolebné reči. To je dôležitejšie ako intervencie."
Národná banka na intervencie minula údajne takmer tri miliardy eur. Dá sa to vysvetliť tak, že verí vláde, že sa nakoniec bude správať racionálne?
"Neviem, čo si myslí Banková rada Národnej banky. V každom prípade je podstatné, čo vláda povie alebo napíše do svojho programového vyhlásenia. Na to čakajú trhy. Zatiaľ ten signál nedostali. Preto panuje nervozita, čo je normálne. Signál, na ktorý čakajú, nedostali ani po stretnutí premiéra a ministra financií s guvernérom."
Myslíte si, že trhy uveria programovému vyhláseniu, keď doň vláda napíše, že chce zaviesť euro v roku 2009, znižovať deficit a správať sa hospodárne?
"Ak bude vo vyhlásení jasne uvedené, že vláda bude prioritne dodržiavať Pakt stability a rastu a konvergenčný program, čo sú dva kľúčové dokumenty, a až potom bude zvažovať, či sa v rámci toho dajú splniť všetky tie sľuby poškodeným klientom nebankových subjektov, poľnohospodárom či odborárom, potom by to malo trhy upokojiť."
Prečo trhy neuspokojilo, že sa stretol premiér a minister financií s guvernérom a vystúpili spolu na tlačovej besede?
"Nevšimol som si, že by povedali niečo podstatné. Všimol som si však za posledné dni, čo rozprávajú jednotliví ministri - koľko peňazí chcú do poľnohospodárstva, do rezortu spravodlivosti, na zvýšenie počtu sudcov, na platy policajtov, do zdravotníctva. Stále počuť omnoho viac predvolebnej rétoriky ako slová o zodpovednej hospodárskej politike. Je absurdné myslieť si, že verejné financie môžu naplniť všetky predvolebné sľuby. Vláda musí jasne povedať, že prvoradý je Pakt rastu a stability, konvergenčný program. Kým to nepovie jasne, všetko ostatné sú len prázdne slová."
Existuje nejaká analógia z minulosti?
"V roku 1999. Vláda si takisto dostatočne neuvedomovala, že trhy to myslia vážne a nedá sa s nimi hrať ako s voličmi. Prázdnym rečiam veriť nebudú. Čakajú na jasnú správu. Bolo to aj v roku 1999, keď vyjadrenia bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej neboli dostatočné, aby zastavili prepad koruny."
Čo sa muselo vtedy urobiť, aby trhy obnovili dôveru k vláde a prepad koruny sa zastavil?
"Zlom nastal, keď vláda jasne oznámila konkrétne opatrenia a zámery. Bol to ten prvý balíček opatrení, ktorý sa schvaľoval tesne pred voľbou prezidenta v roku 1999. Jeho súčasťou bolo napríklad zvyšovanie DPH, regulovaných cien, čiže rozpočtová konsolidácia. Nie je možné, aby predošlá vláda znižovala deficit pred voľbami a po voľbách sa znovu zvyšoval. V konsolidácii sa musí pokračovať. Pravidlá Európskej únie jasne hovoria, akým tempom musí prebiehať. V tomto aj budúcom roku bude ekonomika rásť takmer sedempercentným tempom. Tieto zdroje sa nemôžu prejesť, ako si to možno niekto myslí. Musia sa ušetriť a znížiť výdavky štátu."
Ako si vysvetľujete výrok Robert Fica, že euro áno, ale len, ak to bude výhodné aj pre občanov?
"Je to korektný výrok, súhlasím s ním. Aj my sme to zvažovali. Problém je, že 1. január 2009 je o dva a pol roka. Niekdajšia opozícia mala dosť času, aby si urobila názor na to, či to je, alebo nie je prospešné. Bolo k tomu viacero dokumentov, viackrát sa o tom diskutovalo v parlamente. Či to je, alebo nie je prospešné, malo zaznieť už v predvolebnej kampani vtedajšej opozície. Najneskôr to však musí byť jasné v programovom vyhlásení vlády. Ja som presvedčený, že to prospešné je."
Ak vláda otvára otázku výhodnosti eura v roku 2009, znamená to, že o nej pochybuje. Neznižuje to dôveryhodnosť krajiny v zahraničí, keď sa jedna vláda na niečo zaviaže a druhá potom o tom pohybuje?
"Samozrejme, že áno. Otázka o výhodnosti je dôležitá. Takou však bola hlavne v čase, keď sa o nej diskutovalo na pôde parlamentu. Mimochodom, aj poslanci Smeru hlasovali za dokument Aktualizácia stratégie zavedenia eura, kde sa jasne hovorilo o termíne 1. január 2009."
Kam sa až môže koruna zosunúť, ak vláda nevyšle jasné signály, že bude robiť zodpovednú hospodársku politiku?
"Omnoho ďalej, ako sú súčasné úrovne. Trh je stále nervózny a čaká na jasný signál. Ten signál má byť, že Slovensko ide za naplnením záväzku prijať euro v roku 2009. To je prioritný cieľ. Takisto aj dodržiavanie Paktu stability a rastu a konvergentného programu. Ak takýto signál príde, trh sa upokojí. Ak nie, situácia sa skomplikuje. Potom bude všetko závisieť od toho, aký rozpočet bude vláda predkladať."
Ako znehodnotenie koruny pocítia občania na Slovensku?
"Budeme dovážať drahšie tovary, čo zvýši tlak na aj ostatné ceny a na infláciu. Životná úroveň ľudí, ktorí kupujú tovary z dovozu, a to sme prakticky všetci, po znehodnotení kurzu klesá. Spolu s tým ide ruka v ruke zvyšovanie úrokových sadzieb. Keď sa pozrieme na rizikové prirážky k úrokom, nedávno boli suverénne najnižšie z krajín V4, teraz sú na úrovni Poľska. Takisto úroky na peňažnom trhu sú asi o percento vyššie, ako boli pred mesiacom. Dnes si štát môže požičiavať za 5,7 percenta, čo je výrazne viac ako pred niekoľkými mesiacmi. Znamená to, že napríklad výdavky na štátny dlh sa na budúci rok zvýšia o miliardu, možno o dve. V ďalšom roku možno o vyššiu sumu. Tieto peniaze, samozrejme, budú chýbať v zdravotníctve alebo školstve, či v iných oblastiach."
Ako potom hodnotíte fakt, že na jednej strane vláda hovorí o spravodlivejšom rozdeľovaní bohatstva, o zvyšovaní životnej úrovne a na druhej strane sme svedkami rastu úrokov a zoslabovania koruny?
"Vždy som bol presvedčený, že zdravá hospodárska politika a stabilný vývoj ekonomike sú tým najlepším spôsobom ako postupne zlepšovať životnú úroveň ľudí. Nikdy som neveril, že sa životná úroveň dá zvýšiť, obrazne povedané, zo dňa na deň nejakým vyhlásením alebo opatrením. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sa to dá iba zodpovednou hospodárskou politikou a tú ministerstvo financií robilo. Neviem, či v tom bude súčasné vedenie pokračovať, alebo nie. Obe cesty sú otvorené - správať sa zodpovedne alebo nezodpovedne. Trhy jej to v uplynulých dňoch iba pripomenuli, ak si to sama nevedela uvedomiť, čo je dosť pravdepodobné."
Stále sa hovorí: "trhy reagujú, trhy hovoria..." Čo sa za tým skrýva? Zdá sa, že pokiaľ správy zo Slovenska nie sú preložené do angličtiny, tlak na korunu nie je. Akonáhle sa správy objavia v anglických verziách, tak tá reakcia je bezprostredná.
"Sú to najmä finančné inštitúcie v Londýne, ktoré majú veľký vplyv aj na Slovensku. Čítajú tie preložené správy a disponujú obrovskými finančnými tokmi, ktoré môžu investovať do korún alebo iných zahraničných mien. To, ako sa rozhodnú, má kľúčový vplyv na kurz koruny. Vplyv veľkých medzinárodných bánk je obrovský."
Nie je to aj otázka špekulovania s korunou. Obchodníci vidia, že Národná banka je ochotná zasiahnuť a využívajú to?
"Špekulácie sú normálnou súčasťou trhu. Je to úplne v poriadku. Dnes si všetci uvedomujú, že priestor Národnej banky je veľmi limitovaný. V posledných troch intervenciách minula veľkú časť svojich rezerv. Výška devízových rezerv sa pomaly približuje k úrovni trojmesačného dovozu. Táto hranica je pre bezproblémový chod ekonomiky potrebná. Sedem, osem rokov to nikoho nezaujímalo, dnes to bude zrejme znova potrebné sledovať."
Kurzová stabilita je dôležitá aj z hľadiska prijatia eura.
"Ak chceme toto kritérium splniť, centrálna banka nemôže zásadným spôsobom obmedzovať alebo tvoriť trh. Ona môže urobiť nejaké niektoré korekcie, keď je napríklad prudká zmena v priebehu jedného dňa. Ale keď sa trh vyvíja jedným smerom, Národná banka nemôže ísť proti prúdu. To nie v súlade s maastrichtskými kritériami. Môže to urobiť raz, dva, možno tri razy, nepoviem presne. Ale bolo by veľmi komplikované vysvetľovať to Európskej komisii, keby tie intervencie pokračovali. Poviem to obrazne, centrálna banka má dnes z hľadiska pokračovania v intervenciách posledný náboj."
Je tu však možnosť, že keby došli zdroje Národnej banky, mohla by vypomôcť Európska centrálna banka.
"Ešte sme ďaleko od kritických úrovní kurzu. Ak by sme však k nim priblížili, Slovensko by mohlo o eure už iba snívať."
Hráči na devízových troch môžu cez špekulatívne operácie využívať situáciu na trhu bez ohľadu na to, či sa Slovensku darí, alebo nie. Využívajú ich však najmä počas turbulentného vývoja.
"Špekuláciám sa najviac darí tam, kde je nedôvera. Keď premiér Fico vysloví cez médiá po pár dňoch vo funkcii nedôveru ministrovi financií, trhy vidia priestor na neistotu a špekulujú. Keď vláda nepovie jasne, čo je dôležitejšie - či predvolebné sľuby, alebo Pakt stability a rastu, teda záväzky k únii, vznikne priestor na neistou, a teda na špekuláciu."
Autor: IVAN ŠTULAJTERĽUBOŠ JANČÍK
