BRATISLAVA - Primátori sa desia privatizácie zdravotníckych zariadení. Mestá a obce získajú od štátu bezodplatným prevodom polikliniky a niektoré nemocnice. Na privatizačných projektoch sa musia dohodnúť s miestnymi lekármi, ktorí sa ale stretávajú s nezáujmom samospráv. Dôvodom zdržanlivosti je dlhodobá stratovosť všetkých privatizovaných zdravotníckych zariadení.

„Keďže neexistuje nová koncepcia financovania zdravotníctva, po transformácii by zariadenia nemuseli byť schopné poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť,“ varuje Jozef Murgaš zo Združenia miest a obcí Slovenska. Tieto problémy dočasne vyrieši čiastočné oddlženie zdravotníctva, na ktoré by malo ísť 5,8 miliardy z príjmov za SPP.

„Dané prostriedky zabezpečia splatenie dlhov za energiu, lieky a podobne. Nevykryjú však vnútorné dlhy súvisiace so zastaranosťou techniky v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sa odhadujú na vyše desať miliárd,“ konštatoval Murgaš.

Nemocnice navyše mesačne generujú nové stámiliónové dlhy. Odborníci upozorňujú, že jednorazové zdroje z privatizácie SPP natrvalo problémy nevyriešia a zdravotníctvo bude vytvárať dlhy ďalej.

Sonja Mihaleová z odboru dlhovej služby na ministerstve zdravotníctva hovorí, že štát sa po privatizácii už nebude zaujímať o hospodárenie nemocníc, polikliník a obvodných zdravotných stredísk. Aby zdravotnícke zariadenia fungovali, bude záležať iba na samosprávach.

Pre mestá a obce sú nočnou morou aj nevyrovnané straty zdravotníckych zariadení z minulých rokov. „Zo zákona musia zariadenia prejsť pod samosprávy oddlžené, čo asi aj splníme. No ešte nikto nevyriešil otázku vykrytia dávnych strát,“ potvrdila Mihaleová.

Aktuálna koncepcia prevodu zdravotníckych zariadení hovorí o tom, že časť z nich sa transformuje na neziskové organizácie a zvyšok sa sprivatizuje. Proces by sa mal uskutočniť v dvoch fázach od 1. júla tohto roku a januára 2003. Zástupcovia miest a obcí podmieňujú úspešnú privatizáciu vyriešením finančných problémov zdravotníctva. TOMÁŠ VELECKÝ