V Nemecku sa neriadia jednotnými učebnými osnovami. Školáci v každej spolkovej krajine sa učia z iných učebníc dejepisu. Všetky však musia byť schválené štátom. Každý školský rok vyjde päť až šesť rôznych učebníc a záleží len na učiteľovi, ktorú používa. Výber je bohatý.
O Benešových dekrétoch a odsune sudetských Nemcov sa z nich dozviete len veľmi okrajovo a nie vo všetkých. V najpoužívanejšej gymnaziálnej učebnici Unsere Geschichte pre 3. ročník, ktorá vyšla pred desiatimi rokmi, nie je o dekrétoch ani zmienka. V jednej z posledných učebníc Treffpunkt Gesichte z roku 1999 je to rovnaké. Nie je však vylúčené, že niektorí učitelia sa Benešových dekrétov dotknú. Nemci sa viac sústreďujú na odsun nemeckého obyvateľstva po vojne. Sudety nie sú ústrednou témou, sú len spomenuté, ťažiskom je odsun nemeckého obyvateľstva z východných území. Podľa doktora Viliama Kratochvíla z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sú nemecké učebnice spracované objektivizujúcimi metódami.
Rakúski učitelia musia reagovať
Ak sa v rakúskych médiách začne pretriasať nejaký závažný problém, ktorý zaujíma celú spoločnosť, musia učitelia prerušiť tradičné vyčovanie. Bezodkladne sa začnú venovať výkladu fenoménu, ktorý sa v krajine rozoberá. Žiaci sa musia dozvedieť, o čo ide, aké sú historické korene problému, a to tak, aby boli zorientovaní. Ministerstvo školstva dokáže v takýchto situáciách reagovať okamžite. Ihneď vydá pre učiteľov pomôcky a materiál urýchlene rozosiela do škôl.
Aj rakúsky učebný plán prenecháva rozhodnutie koľko a či vôbec sa venovať Benešovým dekrétom a odsunu Nemcov na učiteľovi. Rakúska učebnica dejepisu z roku 1996 asi na pätnástich riadkoch rozoberá Postupimskú konferenciu a vyvezenie Nemcov z Poľska, Maďarska a Československa. O Benešových dekrétoch tu nie je ani zmienka.
V Maďarsku sú aj kontroverzné učebnice
Stredoškolskí učitelia dejepisu môžu v Maďarsku používať deväť alternatívnych učebníc dejepisu. Niektoré o tejto citlivej téme neinformujú veľmi vyvážene. K najspornejším patrí učebnica Konráda Salamona, ktorá je určená slovenskej menšine v Maďarsku. Vyšla v slovenčine a maďarčine. V ďalších učebniciach je Benešovým dekrétom vyhradený len minimálny priestor, v jednej dokonca prezidenta Beneša úplne ignorujú.
Hoľanďania na učebniciach nešetria
Holandsko je bohatá krajina. Podáva výklad dejín pútavo a s veľkým dôrazom na obrazovú časť. Niektoré učebnice pripomínajú umelecké dielo, viaceré majú aj digitálnu podobu. O Benešových dekrétoch sa v nich autori špeciálne nezmieňujú.
České učebnice si často protirečia
V Česku majú učitelia na výber viacero moderných učebníc dejín pre stredné školy. Podľa Lidových novín si však učebnice, čo sa týka povojnového odsunu Nemcov, protirečia a umožňujú tak rôzne výklady. Niektorí autori dávajú viac priestoru teroru nacistov a kolaborantskej úlohe časti nemeckého obyvateľstva v Československu ako hlavným príčinám odsunu. Iní kladú dôraz na údajnú protiprávnosť vyhnania a jeho krvavé okolnosti. Učiteľom síce nikto nepredpisuje, ako majú učiť, ale tí stoja pred úplne novým problémom. Historici, politici aj novinári zastávajú v otázke Benešových dekrétov úplne protichodné názory. Nečudo, že študenti sa učiteľov nástojčivo pýtajú, ktorý z nich je pravdivý. (or)
