Pred rokmi som sa zaľúbila do kolegu. Mala som dvadsať, bola som neskúsená a naivná. Mišo mal okolo tridsiatky a hoci bol ženatý, s vernosťou si problémy nerobil. Najmä keď ženy sa na neho doslova lepili. Ani ja som nebola výnimkou. Strašne ma priťahoval, dovtedy som nič podobného nezažila. Nedokázala som sa od neho odpútať, hoci som vedela, že náš vzťah nemá žiadnu perspektívu. Nikdy mi nič nesľuboval, naopak vždy zdôrazňoval, že ženu nikdy neopustí, mne však stačilo, že si z času na čas nájde na mňa čas a zažijeme krásne chvíle. Hoci v kútiku duše som sa preto veľmi trápila a cítila som sa osamelá.
Keď mi kamarátky vyčítali vzťah so ženatým, odpovedala som, že veď ja som bez záväzkov, takže ak má mať niekto výčitky svedomia, tak on. On je predsa zadaný. Ja od neho nič nechcem. O jeho žene som vtedy vôbec nepremýšľala. Osobne som ju nepoznala, bola to pre mňa cudzia osoba, na ktorú som iracionálne žiarlila.
Náš vzťah trval asi dva roky. Silu zakázať si ho som v sebe našla, až keď som zistila, že okrem mňa má ešte kopec ďalších flirtov. Vzápätí som spoznala môjho terajšieho muža, šťastne sa zamilovala a na nešťastnú lásku konečne zabudla. Odvtedy uplynulo už sedem rokov, dnes som vydatá a mám dievčatko. Po materskej som nastúpila na nové miesto a zrazu vysvitlo, že budem kolegyňou Mišovej manželky. Keď sme sa spoznali, zistila som, že je veľmi sympatická a príjemná a veľmi som si ju obľúbila. Čím viac sa však náš vzťah prehlbuje, tým viac ma trápia výčitky. Cítim sa ako zradca. Niekedy premýšľam, či by som sa jej nemala priznať, ale potom si vravím, že by som jej len ublížila. Najmä keď vidím, že o svojom manželovi má stále ilúzie a vôbec netuší, aký je to v skutočnosti neverník, pred ktorým si žiadna sukňa nie je istá.
Naozaj neviem, ako sa mám zachovať. Je lepšie, aby sa nikdy nedozvedela, ako som jej ublížila a ako ju vlastne kompromituje jej manžel svojimi milenkami, alebo nájsť silu a všetko jej rozpovedať? Vanda
Milá Vanda,
riešite dilemu, ktorú prežíva mnoho ľudí, keď sa dozvie o nevere jedného z partnerov. Mám to povedať jeho žene / mužovi alebo nemám? Zaslúži si predsa poznať pravdu, ale nebude sa trápiť? Pre neveru sa ľudia zvyknú trápiť. Veľmi. Tak mám jej / mu otvoriť oči a vystaviť ju / ho trápeniu? A seba možno tiež.
Vo vašom prípade je to o to silnejšie, že ste v tom zaangažovaná. Hnev Mišovej manželky sa môže obrátiť proti vám s ešte väčšou pravdepodobnosťou. Neľahká dilema.
Čo sa však stalo, že predtým ste o jeho žene "vôbec nepremýšľali", a teraz vás už trápia výčitky svedomia? Ak ste "urobili zle" neznámej žene, je to v poriadku, ak ste "zradili" priateľku, nie je to v poriadku? Hoci, nie je celkom pravda, že ste o nej nepremýšľali. Iracionálne ste na ňu žiarlili.
Zvážte to teda. Je vaša chuť povedať jej pravdu o manželovi ešte zvyškom tej žiarlivosti? Alebo je to vykúpenie z vašich výčitiek svedomia? Alebo prevláda láska k pravde? Ak objavíte niekde v sebe chuť Mišovej manželke ublížiť, je jasné, čo máte robiť. Ak jej naopak chcete pomôcť, z toho tiež niečo vyplýva. A dokážete jej pomáhať, ak ju tá správa zaskočí alebo zlomí? Budete vedieť pri nej stáť, ak to ňou zalomcuje? Unesiete jej prípadný hnev? Ak áno, potom je jasné, čo máte urobiť. Možno bude potrebné, aby ste si konečne urobili jasno aj v tom, o čom bol vtedy váš vzťah s Mišom.
Okrem toho, že si zvážite svoje motívy a svoje schopnosti zvládnuť dôsledky, skúste ešte zistiť, ako to asi bude znášať ona. Vy sa vlastne pýtate len na toto: či je pre ňu lepšie, aby sa to nikdy nedozvedela. Alebo dozvedela. Ale vlastne sa pýtate, či je lepšie, aby človek žil v pravde (a trápil sa), alebo aby žil v ilúzii (a bol spokojný)? Skúste si sama odpovedať na túto otázku, ktorú si kladie mnoho ľudí, a môžete sa zariadiť podľa toho. Ja dávam prednosť životu v pravde.
