ol pred nosom vtedajší tréner Glen Hoddle. Na ostrovoch to považovali za sklamanie, pretože „Gazza“ patril v tom čase k najtalentovanejším anglickým hráčom. Ako vtedy povedal, rád by odčinil nemecký komplex. Anglicko totiž na majstrovstvách sveta 1990 v Taliansku prehralo v semifinále s Nemeckom a v rovnakom štádiu ho na EURO ‘96 vylial z boja o zlato ten istý súper – dokonca na domácej posvätnej tráve v chráme zvanom Wembley.

Image odplával kanálom

Posledných desať rokov uplynulého storočia bol Gascoigne jedným z najznámejších športovcov Veľkej Británie. Jeho brilantná hra v strede ihriska fascinovala tisícky fanúšikov a milimetrové prihrávky do gólových príležitostí ruinovali defenzívne plány súperov. Lenže Hoddle vedel, čo robí a svoje rozhodnutie nemusel nijako zvlášť na verejnosti zdôvodňovať. Gascoigne, ktorý štyri dni pred začiatkom majstrovstiev sveta oslávi 35. narodeniny, sa zakrátko „pochoval“ sám. Veľmi rýchlo prepadol alkoholu, jeho osobný život sprevádzali problémy a dlho budovaný image odplával Lamanšským kanálom.

V júni pred dvoma rokmi mu hodil záchrannú vestu tréner Walter Smith. Z Middlesbroughu ho dotiahol do Londýna, kde sa jeho novým zamestnávateľom stal Everton. Priaznivci tušili, že prichádza muž s nie najlepšou povesťou, spoluhráči cítili, že pokoj a pohoda v klubovej kabíne môžu byť ohrozené. Smith mal na jeho príchod iný názor – už predtým viedol Gascoigna tri roky v glasgowskom Rangers a zažili spolu úspechy i pády. Všetko bežalo fér. Anglickí futbaloví odborníci tvrdia, že ani jeden z trojice tvorivých stredopoliarov David Beckham, Steven Gerrard, Paul Scholes nedokážu s loptou na nohe to, čo známy búrlivák.

Wembley sa išlo utlieskať

S Evertonom to Paul dotiahol až do piateho kola F.A. Cupu, čo je najstaršia a najuznávanejšia pohárová súťaž na svete. V pláne mal finále a víťazstvo v ňom. „Silné mužstvá už vypadli. Ak budeme mať pri žrebovaní dosť šťastia, môžeme ísť až do finále,“ mienil nedávno. Čiastkový sen už nesplní – pred pár týždňami prestúpil do prvodivízneho Burnley, kde podľa vlastných slov chce zakončiť bohatú kariéru.

Jedným z jej vrcholov bolo semifinále spomínaného pohára pred jedenástimi rokmi. V drese Tottenham Hotspur vtedy strelil do siete londýnskeho Arsenalu fantastický gól z priameho kopu. Vypredané Wembley sa išlo utlieskať. Prestížne finále proti Nottingham Forest však už nedopadlo pre Gascoigna šťastne. Tottenham síce vyhral, ale jeho hviezda skončila v nemocnici s roztrhnutým väzivom v kolene. „Toto zranenie znamenalo veľké pribrzdenie v mojej kariére. Spomínam si na to dobre a dosť nerád. Teraz však nemyslím na nič iné ako na majstrovstvá sveta.“

Všetky tromfy drží v rukách súčasný švédsky manažér anglickej reprezentácie Sven-Göran Eriksson. Pozná Gascoignovu minulosť, ale vie aj o jeho prednostiach. Je otázne, ako sa rozhodne. Veľa času už neostáva. Ak nebude chcieť ísť do rizika, okopíruje krok svojho predchodcu Glenna Hoddla. Anglicko má síce vyspelých stredopoliarov, ale Gazzov dribling a predovšetkým originálny cit pre finálnu prihrávku ho stále drží v napätej hre o miesto v reprezentačnom kádri. Klubový kouč Smith mu neraz radil, aby sa radšej koncentroval na výkony v Evertone než na myšlienky o ázijskom turnaji. Kritici hráča sú presvedčení, že by už šancu na veľkom medzinárodnom podujatí vo farbách Anglicka nemal dostať.

Stálym objektom bulváru

Keď Everton vyradil v pohári treťodivízny Leyton Orient, hráči súpera boli z Gascoignovho výkonu nadšení. Aj napriek prehre. Miestne noviny napísali, že sa do neho zbláznili ako deti. „Bezpodmienečne som si chcel s ním po zápase vymeniť dres. Nespúšťal som ho preto z očí. Posledné minúty som sledoval len jeho pohyb. Nič iné ma na ihrisku už nezaujímalo,“ popísal záver pohárového súboja stredopoliar Leyton Orient Andy Harris a dodal, „vypadli sme zo súťaže vlastne s týmto mužom. Má skutočne všetko. Je to veľkolepý futbalista, hoci už nie taký rýchly ako v minulosti. Jedno ma teší – že som predtým proti nemu nemusel nikdy hrať. Je totiž neudržateľný.“

Paul Gascoigne žal úspechy aj mimo ostrovov. Darilo sa mu na Apeninskom polostrove v rímskom Laziu, svoje kvality dokazoval aj v Glasgow Rangers. Čoraz častejšie sa dostával na titulné stránky bulvárnej tlače. Nie však pre svoju futbalovú výnimočnosť. Na papier ho privádzali škandály v súkromnom živote. Doplatil na ne stratou dôvery, poklesom popularity a možno práve preto bude musieť sledovať svetový šampionát v Ázii len z televíznej obrazovky. Lenže, ako povedal Beckham pred dnešným priateľským stretnutím s Talianskom, „nikto z nás nemá isté miesto v nominácii“.

MIROSLAV BUKOV