návrhu Izraela, ktorý medzi inými žiada štát pre Palestínčanov na územiach okupovaných Izraelom od roku 1967 výmenou za normalizáciu vzťahov, je už málo pravdepodobná.

Prímerie pred summitom – na ňom všetko stojí

Izraelský premiér Ariel Šaron vyhlásil, že Arafat zatiaľ nesplnil požiadavky spojené s prímerím, ktoré mu pred pár dňami Izrael uviedol ako podmienku na povolenie cesty. „Do tejto chvíle Arafat nesplnil podmienky na odcestovanie do zahraničia. Nevydal svojej polícii žiadny rozkaz na boj s terorizmom a naďalej prispieva k podnecovaniu násilia,“ uviedol izraelský predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite.

Izrael a Palestínčania sa zatiaľ stále dohadujú o podrobnostiach plánu prímeria predloženého americkým vyslancom Anthonym Zinnim. Obidve strany s ním v princípe súhlasia, na podrobnostiach sa však nevedia dohodnúť. Uzavretie prímeria pred klúčovým hlasovaním na arabskom summite je pritom bytostne dôležité. Izrael včera súhlasil s poslednými modifikáciami pôvodného plánu vypracovaného šéfom CIA Georgeom Tennetom. Palestínčania sa mali k nim vyjadriť neskôr. Podľa palestínskych predstaviteľov sú však Zinniho modifikácie stále veľmi blízko k požiadavkám Izraela a Palestínčania žiadajú, aby mali aj oni právo urobiť dodatky. Súhlas by Arafatovi otvoril cestu za hranice, ale odmieta akékoľvek podmienky.„Vyviniem stopercentné úsilie, ale nikto nemôže zaručiť stopercentné výsledky, pokiaľ nie je Bohom,“ povedal Arafat pre americkú televíznu stanicu ABC k otázke požiadavky na zastavenie násilia.

Arafatovu cestu včera opäť ohrozili Brigády mučeníkov al-Aksá, ktoré prímerie odmietajú, keď sa dvaja ich členovia v Jeruzaleme pokúsili spáchať atentát. Odpálili sa predčasne v aute, keď ich už takmer dohonili izraelskí policajti. Nikto, okrem dvoch atentátnikov nebol zabitý.

USA lobujú za Arafata

USA, Európska únia i generálny tajomník OSN Kofi Annan sa včera prihovárali za to, aby mal Arafat možnosť odcestovať do Bejrútu. „Myslíme si, že by bolo konštruktívne, keby Jásir Arafat navštívil arabský summit. Prezident (Bush) sa totiž domnieva, že účastníci summitu by sa mali sústrediť na to, ako priniesť regiónu mier a nie diskutovať o tom, kto tam je a kto nie,“ uviedol hovorca Bieleho domu Ari Fleischer. Aj Spojené štáty však majú na Arafata vlastné požiadavky týkajúce sa zastavenia násilia, ktorými podmienili jeho stretnutie s viceprezidentom Richardom Cheneyom. Požiadavky stále platia a stretnutie s Cheneyom nie je v dohľadnom období v pláne.

Arafatovu cestu podporil aj izraelský minister obrany Benjamin ben Eliezer. Egyptský prezident Husní Mubarak Arafatovi do Bejrútu nepôjde a cestu vyhováral aj Arafatovi. Na summite by sa podľa neho mal zúčastniť prostredníctvom audiovizuálneho spojenia. Šaron by mu vraj mohol odoprieť možnosť návratu. Libanonský premiér Rafík Harírí uviedol, že Arabi plán vypracovaný na podnet saudskoarabského princa Abdulláha prijmú, bez ohľadu na to, či bude Arafat prítomný, alebo nie.

Reč bude aj o Iraku

Ďalším dôležitým bodom programu summitu LAŠ bude iracko-kuvajtská normalizácia. Kuvajt žiada, aby Irak uznal chybu, ktorej sa dopustil inváziou do Kuvajtu v roku 1990, zaviazal sa neútočiť a vyriešil problém nezvestných Kuvajťanov. Bagdad bude zrejme očakávať od LAŠ odmietnutie útoku na Irak, ktorý pripravujú proti nemu Spojené štáty. Washington si snaží spojencov v Perzskom zálive nakloniť na svoju stranu. Pokusy o kuvajtsko-irackú normalizáciu na podobných fórach v minulosti niekoľkokrát zlyhali.

Do Bejrútu odcestoval španielsky premiér José María Aznar a prítomný bude aj Annan. (kl, čtk, reuters)