ejšou katastrofou v dejinách aviatiky bola zrážka dvoch Boeingov 747 na kanárskom ostrove Tenerife, ktorú 27. marca pred 25 rokmi neprežilo 583 cestujúcich a členov posádky.

Počet úmrtí úzko súvisí s tým, ako v priebehu 20. storočia postupne narastala kapacita lietadiel a ich počet vo vzduchu. Zatiaľ čo v 40. a 50. rokoch pri najväčších nešťastiach zomieralo niekoľko desiatok osôb, v šesťdesiatych rokoch už prakticky každé zrútenie dopravného stroja znamenalo viac ako sto mŕtvych.

S nástupom veľkých Boeingov 747 (1968), ktoré prepravia až 500 osôb, počty obetí pri haváriách rástli do závratných výšok. Najtragickejšia a stratami na životoch výnimočná je práve tragédia z marca 1977. Na Kanárske ostrovy sa väčšinou chodí za dovolenkou a zábavou. Inak to určite nebolo ani s pasažiermi lietadla spoločnosti Pan-Am (väčšinou Američania) a Holanďanmi, ktorí sedeli v druhom Boeingu 747 spoločnosti KLM.

Namiesto ich cieľa, letoviska v Las Palmas ale boli obidve lietadlá po bombovom útoku odklonené na blízky ostrovček Tenerife. Na miestnom malom a pre veľmi veľké lietadlá nevyhovujúcom letisku čakali posádky na povolenie na odlet: narastajúce meškanie komplikovalo aj extrémne zlé počasie – bola hustá hmla a viditeľnosť len minimálna.

Čo sa vtedy na letisku Los Rodeos v Santa Cruz stalo? Lietadlo spoločnosti Pan-Am rolovalo po rozjazdovej dráhe číslo 30 a podľa príkazu z riadiacej veže z nej malo odbočiť na treťom výstupe. Ten ale lietadlo v hmle minulo, takže taký istý rozkaz mal kapitán Victor Grubbs splniť na výstupe štvrtom. V rovnakom čase stál Boeing KLM na konci rovnakej dráhy a kapitán Jacob Veldhuyzen van Zanten čakal na štart.

Po osudnom pokyne z veže, ktorý podľa neskoršieho vyšetrovania príkazom na štart nebol, van Zanten naštartoval lietadlo. Lietadlá do seba narazili v priebehu niekoľkých sekúnd a následky boli strašné.

Stroj KLM po dopade na dráhu prakticky okamžite vybuchol a začal horieť, stroj Pan-Am sa roztrhol na dve časti, ktoré sa prevrátili vedľa rozjazdovej dráhy a tiež horeli. Počet obetí vtedy šokoval celý svet – 583 ľudí. V lietadle holandskej spoločnosti, ktoré krátko predtým natankovalo plné nádrže, zahynulo všetkých 248 cestujúcich a posádka. Z amerického, na ktorého palube bolo 396 ľudí, sa zachránilo 61 cestujúcich zo zadnej časti lietadla.

Na vyšetrovaní nehody sa podieľali Španieli, na ktorých území sa katastrofa stala, aj Holanďania a Američania a zástupcovia firmy Boeing. Najskôr padlo podozrenie, že operátori na veži nevedeli dobre po anglicky, a preto vydali zlé pokyny. Previerka ukázala, že hovoria po anglicky priam učebnicovo. Komisia nakoniec dospela k záveru, že hlavnú vinu nesie holandský pilot KLM, ktorý odštartoval – bez povolenia. Prečo ale, to sa zistiť nepodarilo. Odborníci vyslovili domnienku, že možno zapraskanie v slúchadlách a úryvok slov spôsobili, že pilot zle počul a domnieval sa, že je to povolenie na štart.

Obrovský počet mŕtvych v tomto štvrťstoročia starej katastrofe je unikátny. Priblížila sa mu len tragédia v Japonsku v auguste 1985. Vtedy japonský Boeing 747, ktorý mal ešte zvýšenú kapacitu nad pôvodných 500 prepravovaných osôb, narazil do hory Osutaka neďaleko Tokia, čo neprežilo 524 cestujúcich vrátane posádky. Výnimočná je aj viac ako šesť rokov stará havária zairského nákladného lietadla Antonov 32, ktoré sa zrútilo a explodovalo na trhovisku Simbazikita v zairskom hlavnom meste Kinshasa. Vtedy zahynulo okolo 350 ľudí a navyše bolo 470 zranených.

Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk