Niektorí ho považujú za prozápadného reformátora, iní za diktátora či budovateľa veľkého Ruska. Bývalý špión KGB a obdivovateľ Margaret Thacherovej – ruský prezident Vladimir Putin je samý paradox. Včera zavŕšil dva roky svojej vlády. Začína sa mu druhý polčas.

Keď Boris Jeľcin v auguste 1999 vymenoval Putina na post premiéra, bol politicky úplne neznámy. K exprezidentovi sa dostal po roku 1989 ako spolupracovník v úzkom kruhu oligarchov, kam patril aj dnes už odstavený mediálny magnát Boris Berezovskij.

Vo svojej prezidentskej kampani Putin veľa nehovoril o politickom programe. Skôr sa skloňovala jeho osobnosť a minulosť. Silný muž, ktorý znovu nastolí poriadok v krajine, inteligentný a nezlomný špión zlovestnej KGB, 47-ročný chlap, ktorý v televíznom šote bez mihnutia oka skolí jedného súpera za druhým – to je imidž, ktorým sa vtedy Rusom zapáčil.

Inaugurácia nového prezidenta bola skromnejšia než Jeľcinova. Krátko po ceremónii Putina odviedol patriarcha Alexij II. do chrámu. Tam mu vyjadril svoju oddanosť a oslovil ho „Vaše Veličenstvo“. Vladimir Putin sa prekrižoval a začal vládnuť.

Na post premiéra vymenoval ekonóma Michaila Kasjanova, ktorý úspešne zreštrukturalizoval zahraničný dlh. Prvýkrát za desať rokov dosiahol rozpočet bez deficitu, i keď najmä vďaka zvýšeniu cien ropy na svetových trhoch.

Vytýčil svoje priority: silný štát, diktát práva, boj s chudobou, patriotizmus, rodinné hodnoty a férové obchodné podmienky. Umlčal nezávislé televízne stanice NTV a TV-6, pričom za jednou z nich stál jeho bývalý spolupracovník z kremeľskej Jeľcinovej „rodiny“ – Berezovskij.

Na miesta bývalých Jeľcinových barónov dosadil svojich ľudí zo Sankt Petersburgu. Tí obsadili strategické miesta v štátnom aparáte či dozorných radách energetického priemyslu. Zároveň deklaroval „protikorupčnú politiku“, ktorou si vytvoril priestor, aby udržal svojich vazalov na uzde.

„Putinovi chýba jasná stratégia v oblasti domácej politiky, to spôsobuje jeho váhanie,“ tvrdí podľa internetového denníka Gazeta.ru analytik Andrej Riabov. Udržiavanie rovnováhy medzi klanmi z Jeľcinovej éry a ľuďmi, ktorých si priviedol Putin, Riabov vysvetľuje potrebou udržania stability v krajine.

Podľa prieskumov verejnej mienky sú Rusi s Putinom spokojní. Ak by sa prezidentské voľby konali nasledujúcu nedeľu, dostal by podľa Gallupovho inštitútu 50 percent hlasov, čo je o štyri percentá viac než v rokoch 2000 či 2001. Podľa západných médií až 30 percent Rusov oceňuje jeho sociálnu politiku, a to najmä vďaka vzrastu dôchodkov alebo programom starostlivosti o deti z ulice. Zvyšok ho obdivuje za úspechy v zahraničnej politike či snahu obnoviť zašlú slávu Ruska.

ZUZANA OČENÁŠOVÁ