
Kandidáti na vstup do aliancie spolu s ich podporovateľmi, zľava doprava: námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage, albánsky premiér Pandeli Majko, lotyšský premiér Andris Berzins, estónsky premiér Kallas Siim, rumunský premiér Adrian Nastase, bulharský premiér Simeon Saxa-Coburg, slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, český premiér Miloš Zeman a chorvátsky premiér Ivica Račan, macedónsky premier Ljubčo Giorgievski. FOTO - TASR/EPA
Rumunsko a Bulharsko tak blízko k vstupu do NATO ešte neboli. Po summite kandidátov v Bukurešti sa zdá, že sa zaradili do skupiny krajín, ktorá má šancu dostať pozvánku.
Hovorí sa o siedmich. Nechýba medzi nimi Slovensko. V našom prípade existuje však aj najjasnejšia prekážka, prečo nás nepozvať: návrat Vladimíra Mečiara.
Ešte pred rokom sa hovorilo o malom rozšírení. Najviac sa spomínala možnosť SLO-SLO (Slovinsko - Slovensko). O tej sa dnes takmer vôbec nehovorí. Najmä Washington hovorí o robustnom rozšírení.
„Chceme, čo najrobustnejšie rozšírenie, aké bude možné,“ povedal včera v Bukurešti štátny tajomník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage. „Chceme pozvať toľko krajín, koľko bude pripravených. Od Pobaltia cez Čierne more až k Jadranu. Žiadna krajina nie je vylúčená pre jej históriu, geografickú polohu alebo názory nejakej mocnosti.“
Armitage povedal, že podmienky na veľké rozšírenie nikdy neboli lepšie. „Teraz je to na vás.“
„Veľký tresk je reálny. Pred 11. septembrom som si to nevedel predstaviť, lebo som si nevedel predstaviť 11. september,“ povedal podľa denníka The Washington Post v Bukurešti nemenovaný diplomat z členskej krajiny NATO.
V kuloároch sa hovorí o dvoch možnostiach: pobaltská trojka, Slovinsko a v prípade, že sa nevráti Mečiar aj Slovensko. Druhou a v poslednom čase stále častejšie spomínanou možnosťou je už spomínaná päťka plus Bulharsko a Rumunsko.
„Rád by som interpretoval slová Richarda Armitagea tak, že robustné rozšírenie znamená najmenej sedem krajín,“ povedal rumunský premiér Adrian Nastase.
Bez šance sú pravdepodobne len Albánsko, Macedónsko a Chorvátsko.
Pred rokom vyzeral vstup Bulharska a Rumunska skôr ako vtip. Bukurešť aj Sofia sú reálne najmenej pripravené. Sú aj na konci čakateľov na vstup do EÚ. Všetko však zmenil 11. september.
Vojna proti terorizmu dala rozšíreniu aj o juhovýchodné krajiny nový význam. Rumunsko a Bulharsko s pomocou Turecka a Grécka „nám ukázali, že máme historickú šancu vytvoriť demokratickú, stabilnú a prosperujúcu juhovýchodnú Európu - cieľ, ktorý máme všetci,“ povedal Armitage.
Podobné slová sa dostali aj do záverečnej deklarácie bukureštianskeho summitu: „Veríme, že rozšírenie v Prahe musí mať juhovýchodnú dimenziu.“
Bulharsko a Rumunsko, tak ako všetky kandidujúce krajiny, otvorili lietadlám NATO svoj vzdušný priestor pre vojnu proti terorizmu. Sofia umožnila americkým lietadlám, aby pristávali v Bulharsku. Obe krajiny dokonca vyslali do Afganistanu svojich mužov.
„Rumunsko aj Bulharsko sa snažia čo najlepšie využiť túto tragickú príležitosť,“ povedal v Bukurešti bulharský minister zahraničia Solomon Passy.
Zdá sa, že sa im to darí. Po Bukurešti totiž nie sú už len do počtu. Ak bude v Prahe skutočne veľký tresk, bude hovoriť aj po bulharsky a rumunsky.
Autor: Bukurešť