Profesionálne i osobne. Končím," zdupľoval Lippi pre Gazzettu dello Sport a utekal do turínskej nemocnice Molinette navštíviť Gianlucu Pessotta, svojho bývalého zverenca v Juventuse Turín. Neobmäkčil ho ani Enzo Bearzot, muž, ktorý ako posledný pred Lippim priviedol Talianov k titulom majstrov sveta.
Dôvodov, prečo Lippi tak trval na svojom, je viacero. Hoci Taliansko i sám seba ziskom štvrtého majstrovského titulu dostal do siedmeho neba, osobné útoky na neho i jeho syna Davida v prebiehajúcom korupčnom škandále ho stále znechucujú. "Bol to jedinečný angažmán a fantastická osobná skúsenosť byť pri reprezentácii, ale už som sa rozhodol," trpezlivo vysvetľoval jeden z najúspešnejších trénerov, aký kedy squadru trénoval.
Do funkcie nastúpil po biednych výsledkoch reprezentácie na Euro 2004 namiesto Giovanniho Trapattoniho a strávil v nej dva roky a sedemnásť dní (zmluva mu vyprší 31. júla). Za ten čas prehral s tímom len dva zápasy - hneď ten prvý s Islandom 0:2 a v kvalifikácii MS v Slovinsku 0:1. Po nich už nasledovala séria 25 zápasov bez prehry, najdlhšia od roku 1939, akou sa Taliani môžu pochváliť. "Ďakujem federácii, že mi dva roky dôverovali a nechali ma s tímom pracovať. Výsledok sa dostavil, a ten navždy zostane v srdciach talianskeho národa," cituje Reuters ďalšie Lippiho slová.
Ako nástupca sa skloňujú tri mená - majster sveta z roku 1982 Claudio Gentile, bývalý tréner Juventusu Alberto Zaccheroni a bývalý stredopoliar milánskeho AC i Atalanty Bergamo Roberto Donadoni. Práve o Donadonim, naposledy trénerovi Livorna, sa v súvislosti s uvoľneným miestom šušká najviac. Svet si stále spomína na jeho zahodený pokutový kop v semifinále MS 1990 s Argentínou, po ktorom zrútený ležal na zemi a prosil trávnik, aby ho celý zhltol. "Takmer som vtedy umrel," spomínal neskôr v jednom z rozhovorov. (rh)
