Pavol Mešťan
riaditeľ Múzea židovskej kultúry,
otec Richarda Mešťana
Bol váš syn problémovým dieťaťom a v čom?
. Okrem toho je ľavák a mal opačné videnie, čo počas školskej dochádzky len pridalo našim rodičovským starostiam. Vždy bol "zlý" v tom dobrom slova zmysle, také chlapčisko. Ak by ste sa ma opýtali na našu dcéru Barbaru, tak by som odpovedal: nie, ona nikdy nebola problémová.
Čo na svojom synovi najviac oceňujete?
Je veľmi svedomitý a húževnatý. Pohybuje sa medzi dvoma krajnosťami - buď robí veci veľmi precízne, alebo ich vôbec neurobí. Je dobrosrdečný, je vynikajúci brat. Odmalička má v sebe potrebu ochraňovať slabších. No, musím ešte poznamenať, že je mimoriadne zásadový.
V čom ste si so synom podobní?
Možno v pracovitosti, v schopnosti vážiť si prácu toho druhého. Držíme päste jeden druhému, cítime k sebe taký vzájomný obdiv. Som hrdý na to, čo robí, ako to robí a, myslím, že je to recipročné. Dcéra je "len" žena - myslím to v dobrom - a rozličnosť pohlaví je čosi, čo vnímam ako danosť, samozrejmosť. Syn je kamarát pre všetky časy. Môžem mu aj tvrdo povedať svoj názor. Pri dcére sa to nedá, je skôr na pomaznanie.
V čom ste úplne odlišní?
V rozhodovaní. Richard sa dokáže veľmi jednoznačne a tvrdo rozhodovať. Považujem to za zásadný rozdiel medzi nami, pretože ja si trpezlivo vypočujem druhého človeka, zvažujem jeho postoj a argumenty, som empatickejší.
Za čo ste svojho syna najčastejšie chválili?
Od detstva sme mohli motivovať Richarda jedine pochvalou. Ak ho učiteľ pochválil, dokázal sa kvôli nemu dobre učiť. Keď som ho potreboval pre niečo získať, snažil som sa ho pochváliť už vopred.
Potrebovali ste pri výchove čítať odbornú literatúru?
Absolvoval som pedagogický smer Filozofickej fakulty dejepis-slovenčinu a obsahom štúdia bola aj psychológia dieťaťa. Takže, keď som deti vychovával, nesiahal som po literatúre, ale dnes uvažujem o tom, že som to mal občas urobiť.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Áno, aj som pre deti rozprávky vymýšľal.
Čo si myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Moje deti mi občas vyčítajú, že dostali papučou na zadok. Richard si myslí, že mohol mať trochu väčší priestor pre svoje nezbednosti, lebo ja som sa snažil, aby v určitom čase boli deti doma a chcel som vždy vedieť, kde sú. Dnes mi vyčíta, že si často neviem nájsť čas na rozhovor, na prebratie nejakého aktuálneho problému. Snažím sa mu to vynahradiť cez víkend, ale uvedomujem si, že nie každá téma sa dá takto "odložiť". Rovnako sa mu nepáči, keď robím dve veci naraz - už od mladosti mám totiž vypestovaný zvyk počúvať rozhlas a čítať noviny súčasne.
Myslíte, že si rozumiete?
Som hrdý na to, ako si rozumieme. Nepoznám témy, o ktorých by sme sa nemohli úprimne pozhovárať. Mám v ňom veľkého mladého priateľa.
Pomáhate mu nejako dodnes?
Čo sa týka financií, je sebestačný, ale, ako každému dieťaťu, aj Richardovi dobre padne, keď dostane nejaký ten halier naviac. Snažím sa mu pomáhať predovšetkým radami, usilujem sa odovzdať mu svoje skúsenosti podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
Profesor Pavol Mešťan - riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave má práve v marci plné ruky práce. V tomto roku si celá verejnosť pripomína šesťdesiate výročie odchodu prvého transportu z územia Slovenského štátu do nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Začiatok marca prešiel v znamení otvorenia výstavy amerického fotografa Edwarda Serotta v priestoroch SNM. Na svojich fotografiách zachytáva živé pokračovanie židovskej tradície na územiach, ktoré neminul holokaust. Na 24.marca pripravilo múzeum otvorenie výstavy Imra Weinera-Kráľa v popradskej Tatranskej galérii. Cyklus pätnástich kombinovaných grafík a dvoch olejomalieb tento významný maliar židovského pôvodu nazval Vagóny. Súčasťou programu bude aj odhalenie pamätnej tabule na popradskej železničnej stanici, kde sa končí sprievod Popradčanov, ktorí na tomto mieste každý rok 25. marca večer pietne zapaľujú sviece.
Richard Mešťan
herec, tréner bojových umení
syn Pavla Mešťana
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vždy. Moja úcta k rodičom pramení aj z toho, že to so mnou vydržali. Ja som vyrobil problém, a oni ho museli riešiť. V škole som bol problematický nie preto, že by som bol zlým žiakom, ale preto, že som nikdy s ničím nesúhlasil a večne som mal "patent na rozum". Zachraňovala ma aj moja o tri roky staršia sestra Barbara.
V čom sa vám váš otec najviac páči?
V cieľavedomosti, obetavosti... Všetko, čo robím, vnútorne podrobujem otázke, či by s tým môj otec súhlasil, či by to schvaľoval.
Aké vlastnosti ste po ňom zdedili?
Naivitu. Ako on, aj ja som mnohým ľuďom uveril a doplatil na to. Verím, že som po ňom zdedil dochvílnosť, úctu a lásku k iným, chuť robiť veci naplno a doťahovať ich do konca. Otec bol pre mňa vždy vzorom, ako mnohé dosiahol svojou nezištnosťou a schopnosťou poskytnúť ľuďom nádej, ukázať východisko.
V čom ste odlišní?
Ja viem riskovať. Otec je stará škola, ctí dané pravidlá. Ja som hazardér, idem do rizika. Vychádza to zrejme aj z charakteru športu, ktorý robím a z mojej vnútornej energie, ktorej mám naozaj dosť. No a - spievam a tancujem lepšie ako on. (Smiech.)
Čo ste otcovi najčastejšie vyčítali?
Veľa fajčil. Keď som mal deväť rokov, vyhodil som mu von oknom cigarety a ráno, keď už bol do krajnosti nervózny, musel som preliezť plot a hľadať vyhodený balíček. Vyčítal som mu však aj istú naivitu, keď pomáhal ľuďom, ktorí si to nezaslúžili. Svoju energiu mohol radšej venovať iným, ktorí ju potrebovali podstatne viac.
Rozprával vám rozprávky?
Áno. Často a rád. Má rétorický dar. Ľudia ho radi počúvajú. Inak to však fungovalo ako klasický domino-efekt: striedali sa dedko, babka, otec, mama, keď sa zrútil jeden, nahradil ho ďalší. Rád som zaspával, keď otec rozprával, a vôbec to nemuseli byť rozprávky. Bolo to mojím "rohypnolom detstva".
Pomáha vám nejako dodnes?
Stále mi pomáha. Morálne, svojimi skúsenosťami... Momentálne sme v takom období, že sme parneri. Je mojím najlepším priateľom. Dopĺňame sa. On konzultuje so mnou a ja s ním. Prežívame veľmi intenzívny a pevný vzťah.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na starých rodičov. Spájali ma s tým, čo dnes všade veľmi chýba, s rodinnou súdržnosťou, tradíciou. Brávali ma so sebou na všetky rodinné stretnutia. Bol som s nimi často, a s nimi som zažil aj najviac príhod, ktoré ma ovplyvnili. No, a samozrejme, so sestrou, ktorá bola mojím ťahúňom.
Čo si myslíte, čím by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Oscarom! A toho mu donesiem... (Smiech.) Samozrejme, že sa teší, ak mám radosť ja sám. Viem, že sa poteší, keď si založím rodinu s pevným základom a prestanem byť už taký "dešperátny".
Viete o prvej láske svojho otca?
To nie. Viem len, že bol (a aj je) atraktívny. Otec sa "prezradil", len keď som si myslel, že prežívam niečo originálne vo svojom ľúbostnom živote. Vtedy mi len naznačil, že originálny teda nie som. (Smiech.)
Richard Mešťan (26) - herec a tréner bojových umení, ktorým sa venuje od detstva, momentálne študuje na FTVŠ UK, aby získal vyššiu odbornosť aj pre tento smer svojich záujmov. "Moja dnešná najväčšia investícia je - počúvanie... Pozorujem, učím sa," hovorí. Počas štúdia herectva na VŠMU a po jeho skončení hosťoval okrem Radošincov vo všetkých bratislavských divadlách. Žiadne ho neoslovilo tak ako Astorka, ktorému aj po svojom dlhšom pobyte v Izraeli ostal verný. Hrá v predstaveniach Armagedon na Grbe a Obchod na Korze. Na 26. marca pripravila Astorka pri príležitosti pripomenutia si 60. výročia odchodu prvého transportu zo Slovenska do koncentračného táboru práve toto predstavenie v rozšírenej podobe - diváci budú mať príležitosť vidieť dokument o živote Edity Grosmanovej, vdove po autorovi predlohy Ladislav Grosmana, ktorá samotná zažila osud jedného z mladých židovských dievčat, odvlečených v prvom transporte do Osvienčimu. S hrdinkou dokumnetu - pani Editou Grosmanovou sa diváci v tento večer budú môcť stretnúť i osobne, pretože kvôli tejto spomienke pricestuje z Izraela do Bratislavy.
Autor: Tina Čorná / Foto: Eugen Ťažký
