Absolvoval som priam vlastivednú cestu po Slovensku. Moji známi z reklamnej agentúry organizovali vo Vysokých Tatrách veľkú prezentáciu nového modelu auta a pozvali ma pozrieť sa, ako to dopadlo. Rozhodol som sa vyraziť.
Cestou som sa zastavil na stavenisku kontroverznej automobilky pri Žiline. Všetky bilbordy v kórejčine boli zastriekané čiernou farbou alebo dotrhané. Investora tam zjavne nevítajú všetci. Prekvapilo ma, aký je ten komplex vlastne malý. Fabriku po celej dĺžke zakrýva val zeminy, ktorá už zarástla trávou. Väčšinou som nevidel skoro nič, len strechu sivého plechového hangára. Škoda, napríklad nemecký Wolfsburg urobil zo svojej slávnej továrne na autá výkladnú skriňu mesta a poňal ju ako skvost modernej architektúry.
Organizátori akcie, na ktorú prišli automobiloví novinári z celého sveta, sa rozhodli neťahať so sebou spolupracovníkov z Bratislavy, ale v dostatočnom predstihu získať posily na mieste. Povedali by ste si, čo môže byť na vidieku ľahšie? Nezamestnanosť je vysoká, pracovných príležitostí málo, ľudia sa pohrnú. Ha!
Ako prvý sa zháňal mladý muž ovládajúci angličtinu, s vodičským preukazom a komunikačnými schopnosťami. Ponúkala sa síce časovo náročná práca šesť dní v týždni, ale nadštandardný plat v eurách. Na konkurz nezareagoval v regióne takmer nik. Vhodného kandidáta objavili po mnohých dňoch až v Bardejove. Uchytil sa tak, že ho zahraničná firma medzičasom zamestnala a onedlho ho vysiela do Španielska.
Následne sa zháňal pekár, ktorý by pre hostí každé ráno napiekol 100 kusov tradičných slovenských koláčov. Každý v tíme čakal, že také čosi je v Liptove hračka. V skutočnosti nebol v ôsmich oslovených obciach ochotný nikto. Nakoniec sa našla jedna babička, a to zrovna v deň, keď sa už firma chcela obrátiť na niektorý z hypermarketov. Podobne úmorne to prebiehalo pri hľadaní zamestnancov na ďalšie pozície.
Naspäť som sa vracal vedľajšími cestami, aby som videl, ako sa zmenila Pribylina, Partizánska Ľupča či Vrátna dolina. Pozoroval som krajinu, mnohé vynovené rodinné domy a udržiavané záhrady najnespokojnejšieho národa v Európe. Parlamentné voľby potvrdili známy fakt - sme majstri v snívaní o tom, ako nepracovať a veľa zarábať. Neradi berieme zodpovednosť do vlastných rúk, radšej čakáme, kým príde pomoc až k nám. Najnovšou modlou sa stal záhadný útvar nazývaný sociálny štát, čo je zjavne režim, v ktorom milionári radia, ako prežiť chudobu.
