"Boli zistené nedostatky a porušenia v zmysle Zákonníka práce, čo sa týka otázok pracovného času, prestávok v práci, evidencie dochádzky, práce nadčas a pracovnej pohotovosti a o jednotlivých ustanoveniach odpočinku v práci," povedal Dalibor Hlivák z inšpektorátu práce v Bratislave.

Ak zamestnávateľ nedostatky neodstráni, hrozí mu pokuta do jedného milióna korún.

Na porušovanie Zákonníka práce sa sťažovali štrajkujúci zdravotníci. Vedenie nemocnice sa zatiaľ nevyjadrilo.

Prácu zdravotníkov by mala podľa Hliváka upravovať osobitná právna norma, pretože Zákonník práce nedostatočne zohľadňuje špecifiká profesie lekárov a zdravotných sestier. Údajné legislatívne nedostatky sa snažili využiť aj štrajkujúci zdravotníci.

Po tom čo im Okresný súd v Bratislave nariadil poskytovať aj odkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú odmietali počas prvej fázy štrajku, nechceli nastupovať na služby na pohotovosti. Lekári tvrdili, že väčšina z nich má už odpracovaný ročný limit 100 hodín, ktorý určuje Zákonník práce.

Očakávali, že nemocnici začnú v krátkom čase chýbať zamestnanci a vytvoria tým tlak na zamestnávateľa, ale aj na ministerstvo zdravotníctva a predchádzajúcu vládu premiéra Mikuláša Dzurindu.

Riaditeľ fakultnej nemocnice Valerián Potičný riešil situáciu tak, že nariadil niektorým zamestnancom pracovať nadčas.

Zamestnávateľ tak môže urobiť podľa zákonníka pri mimoriadnych udalostiach ohrozujúcich zdravie a život obyvateľov. Takou udalosťou však podľa zdravotníkov štrajk nebol, a preto riaditeľ nemal právo nadčasy nariadiť.

Inšpektorát práce v tomto prípade jednoznačné porušenie zákona nezistil, ale lekári chcú podať sťažnosť na súd.

Štrajk zdravotníkov sa skončil pred slovenskými parlamentným voľbami, ktoré boli 17. júna.

(čtk)