Taliansky kapitán a obranca Fabio Cannavaro (vľavo) v súboji o loptu s francúzskym stredopoliarom a kapitánom Zinedinom Zidanom vo finálovom zápase MS Taliansko - Francúzsko (1:1, 5:3 na pokutové kopy). FOTO - TASR/AFP
BRATISLAVA - Osemnásty svetový šampionát vo futbale v Nemecku priniesol štvrtý titul pre Taliansko po piatom finále, ktoré sa nerozhodlo v riadnom hracom čase. Tri razy vyšiel majster sveta z predĺženia, z toho raz Taliani v roku 1934 s Československom. Až tri predĺženia z piatich hrali Taliani. Od roku 1994 sa kopali po predĺžení pokutové kopy a oboch finále, v ktorých sa takto rozhodovali, boli Taliani. V roku 1994 v USA po remíze 0:0 s Brazíliou kopol rozhodujúcu penaltu Roberto Baggio na tribúny štadióna v Pasadene v Los Angeles. V Berlíne v nedeľu 9. júla tohto roku bol neúspešný iba Francúz Trezeguet, piati Taliani dielo dokonali.
Nech nerozhoduje lotéria
Práve spôsob rozhodnutia o majstrovi z pokutových kopov považuje tréner slovenskej reprezentácie Dušam Galis, ktorý sledoval dianie šampionátu priamo v Nemecku, za nespravodlivé. "Po mesiaci bojov by malo padnúť rozhodnutie v priamom súboji. Penalty sú lotériou, v kolektívnom športe rozhoduje momentálna dispozícia jednotlivca. Ja by som navrhoval opakovať zápas o dva-tri dni po prvom finále. V ňom by sa mohlo hrať do rozhodnutia, prípadne na gól, po ktorom by bol koniec," myslí si Galis, ktorý považuje majstrovstvá v Nemecku za mimoriadne vydarené.
Najviac sa mu páčila bezchybná organizácia, perfektná atmosféra, vľúdnosť a priateľskosť Nemcov, dobrý futbal. Nádherné štadióny, o ktorých u nás môžeme iba snívať. "Pochopiteľne, boli aj zápasy, v ktorých nepadli góly, v ktorých sa viac taktizovalo, ako hralo, ale to patrí k futbalu. Treba vidieť hráčske umenie aj v dokonalej taktike, držaní lopty a podobne."
Máme silných súperov
Na majstrovstvách sme mali možnosť sledovať aj našich kvalifikačných sokov. Čechov, ktorí nepostúpili zo skupiny, a Nemcov, neskorší bronzový tím. "Ukázalo sa, že budeme mať silných súperov v kvalifikácii, ale na majstrovstvách súperi proti nim, či Ghana proti Čechom, alebo Poľsko proti Nemcom, dokázali hrať otvorene. To by sme mali skúsiť aj my. S každým sa dá hrať otvorene, iba tak sa dá pomýšľať na úspech," dodal Galis, ktorému sa najviac páčil argentínsky spôsob hry. "My Slováci by sme z toho síce nemohli nič prebrať, lebo je to iná mentalita, ale pred diváka je to veľmi pekné futbalové divadlo."
Šampionát bol aj ukážkou futbalu v plnom nasadení. Podľa trénera Interu Ladislava Jurkemika by si predovšetkým naši ligoví hráči mali vziať z toho príklad, a to by mohol byť prínos šampionátu pre slovenský futbal. "Futbal je v prvom rade o prístupe, najmä tých najväčších hviezd. A aj naše ligové stars by si z tohto mali vziať poučenie. Ide o ich džob. Iba tak môže futbal napredovať, potom sa môžu napĺňať štadióny." Takýto prístup k hre podľa neho totiž priťahuje divákov. "Ak hrá napríklad Trnava naplno, má v hľadisku nabité. Sú však mužstvá, ktoré divákov nepritiahnu ničím. Organizácia hry na špičkovej úrovni, to je prínos šampionátu, z toho sa dá čerpať aj pre našu ligu. Na také štadióny, aké sme videli v Nemecku, na Slovensku nemáme," dodal Jurkemik.
Účel svätí prostriedky
Podľa trénera reprezentácie do 21 rokov Ladislava Petráša sa niektoré zápasy, zviazané taktikou, nemuseli divákom páčiť, ale na takom turnaji je podobný spôsob hry pochopiteľný. Ide o veľa, a v takom prípade účel svätí prostriedky. "Niekto chce byť majstrom sveta, niekto chce medzi elitou postúpiť čo najďalej," vraví Petráš, podľa ktorého vo finále mali v úvode druhého polčasu viac z hry Francúzi. Taliani ich prevahu neskôr vyrovnali a badateľne začali viac myslieť na rozhodnutie v predĺžení alebo z penált. "Finále vyhralo šťastnejšie mužstvo, ale futbal je aj o šťastí," hovorí Petráš.
Bývalý reprezentant a dnes tréner slovenských nádejí Ľuboš Moravčík označil atmosféru na majstrovstvách za jednu z najlepších na podobnom podujatí. Viac divákov bolo iba v roku 1994 v USA, ale pre mnohých to vtedy bola viac atrakcia ako samotný futbal, ktorý je v Amerike málo známy. Účastníci majstrovstiev boli vtedy ako pionieri futbalu. V Nemecku sa zišlo viac odborníkov, perfektnejšia bola aj organizácia, atmosféra po každej stránke. Podľa Moravčíka boli na majstrovstvách dobré, aj slabšie a slabé zápasy, čo je logické, veď sa ich hralo až 64 vrátane finále.
Zomreli na krásu
Uprostred šampionátu upútali Juhameričania svojou technikou, ale potom predčasne zomreli na krásu. Blysli sa aj nádeje z Afriky, svoje povedal aj ázijský futbal, ale v konečnom dôsledku kraľovala Európa. "Európsky futbal má svoju kvalitu, lebo má najlepšie klubové tímy a to sa prenáša aj do reprezentačných výberov. Najkvalitnejší futbal v celom ponímaní sa hrá v Európe, šampionát o tom len povedal túto holú pravdu. Štyri mužstvá v semifinále sú najlepším dôkazom," myslí si Moravčík, ktorý hral okrem československej a slovenskej reprezentácie aj ligu vo Francúzsku, Škótsku, Nemecku a Japonsku.
Práve organizácia hry jednotlivých medailistov, ale aj niektorých ďalších tímov (Portugalsko, Švédsko, Argentína, Brazília, Španielsko, Holandsko, Švajčiarsko, Mexiko) môže byť príkladom aj pre slovenský futbal.
Podľa Galisa aj ostatných by sa slovenský futbal na vrcholnom podujatí nestratil, nevyšiel by nulovo na body v zápasoch v skupine, ale najpodstatnejšie je na podobné podujatie sa prebojovať. Na jeseň sa začne slovenský pokus o ME 2008.
Čo by sme mali urobiť podľa Galisa
slovenská vláda by mala viac podporovať šport, skultúrniť a skvalitniť prostredie na štadiónoch, šport by mal byť v novinách častejšie na 1. strane, talenty by nemali odchádzať do cudziny pri prvej ponuke, viac sa treba venovať športovaniu mládeže.
