Úroveň triedenia odpadu v Česko-Slovensku začala narastať po páde socialistického režimu. Pôvodne sa triedením odpadu zaoberali Technické služby. Prvý zákon o zaobchádzaní s odpadom bol schválený v roku 1991. Celkovo bol novelizovaný 11-krát, pričom bol obohatený o viaceré nové vyhlášky. K jeho najväčším úpravám došlo po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 a následne v roku 2004 po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Najnovšia legislatívna úprava nariadila, že od roku 2006 sa biomasa - biologický odpad z mestskej zelene napr. z cintorínov a parkov, nesmie vyvážať na skládku.
V tomto smere je však spoločnosť TEZAS o krok vpred. Už asi päť rokov tu funguje kompostáreň na spracovanie biomasy, ktorá sa často využíva aj na energetické účely. Jej rozkladom však vzniká nebezpečný metán, ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu. Od roku 2010 by sa mal zákon o biomase vzťahovať aj na domácnosti.
Spoločnosti zaoberajúce sa triedením odpadu sú dotované zo slovenského recyklačného fondu. Ten zhromažďuje finančné prostriedky od výrobcov obalov, ktoré sú hradené za každý kilogram vyprodukovaného odpadového materiálu.
Na zefektívnenie triedenia odpadu sa snaží obec rovnako ako i súkromné firmy vypracovať rôzne projekty. Obce sú v tomto smere zvýhodnené až 90-percentnou dotáciou z recyklačného fondu. Súkromné organizácie si však 60 % nákladov pri uskutočňovaní projektu musia hradiť samy. Nové návrhy obce pri nakladaní s odpadom však boli zamietnuté, preto sa tejto úlohy zhostila spoločnosť TEZAS. Z recyklačného fondu môže dostať finančný príspevok len do výšky 40 %, preto musí preukázať, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, ako i spôsobilosťou uskutočňovať takýto projekt. Súčasťou projektu je i zabezpečiť odberateľov produktov z recyklovaného materiálu. Prvým krokom pri uskutočňovaní projektu bolo stanovenie si odoberaných komodít. V prípade TEZAS-u ide o papier, sklo, plasty, kovový odpad, viacvrstvové obalové materiály - TETRAPACK a hliníkové plechovky. Úspešnosť celého projektu závisí od počtu obyvateľov, ktorí sa môžu do neho aktívne zapojiť.
Napriek tomu zostávajú najdôležitejším faktorom peniaze. Pri zostavovaní projektu musí dbať spoločnosť hlavne na to, aby boli nové metódy výhodnejšie nielen pre odberateľov odpadov, ale predovšetkým pre občanov. Pri separácii odpadu dostane obec peniaze od recyklačných spoločností, z recyklačného fondu a navyše nemusí platiť poplatok za uloženie odpadu na skládke. Skládkovanie je aj napriek tomu pre väčšinu ľudí čoraz pohodlnejšie. Poplatky za odpad sa stanovujú každý rok nanovo. V súčasnosti ide o 800 Sk za tonu odpadu uskladneného na skládke. Obce, okrem pevne stanoveného poplatku, musia platiť aj zákonný poplatok do špeciálneho fondu. Táto suma sa znižuje s počtom triedených komodít. V rámci 800-korunového poplatku môžu občania kedykoľvek bezplatne priniesť do TEZAS-u akýkoľvek odpad.
Napriek snahám o redukovanie odpadu jeho množstvo na Slovensku v posledných rokoch stúpa. V porovnaní so západnými krajinami je ho však podstatne menej. Predpokladá sa, že s narastajúcimi poplatkami za skládkovanie sa budú občania viac zaujímať o triedenie odpadu. Je však otázne, či sa zmení myslenie ľudí natoľko, že pri zaobchádzaní s odpadom budú myslieť aj na životné prostredie a nielen na svoju peňaženku.
Ivana Krajčiová,
Natália Šefčíková,
Katarína Stotková
