Alessandro Del Piero bozkáva trofej pre nového majstra sveta. Vľavo ju drží i obranca Gennaro Gattuso. FOTO - REUTERS
Taliansko získalo titul zaslúžene, utvorilo tím mentálne silných chlapov, ktorí prekonali v príprave i na podujatí každú prekážkuNoví majstri sveta nezvládli na posledných šampionátoch stretnutia v rozhodujúcich okamihoch. Zlyhali mentálne. Na MS v Nemecku boli Taliani práve v tomto najlepší. Preto získali Svetový pohár.
Squadra azurra prehrala na predchádzajúcich majstrovstvách v riadnom hracom čase v skupine s Chorvátskom 1:2, ale postúpila. Vo štvrťfinále ich vyradila Kórejská republika po predĺžení 2:1. Ekvádorský rozhodca Moreno neuznal hosťujúcim Európanom dva góly. Predtým prehrali Taliani v riadnom čase v Ciudad de México v osemfinále, zhodou okolností s Francúzmi 0:2. Na troch šampionátoch medzitým sa im stal osudný penaltový rozstrel: 1990 v semifinále s Argentínou, 1994 vo finále s Brazíliou, 1998 v štvrťfinále s Francúzskom.
Päť premenených, klobúk dolu
Taliansko získalo v nedeľu večer titul majstrov sveta po jedenástkovom pokri, ktorý je o šťastí, ale aj o pevných nervoch a schopnosti sústrediť sa vo vypätej situácii. Hráči v azúrových dresoch dali všetkých päť pokutových kopov úplne bezpečne. Kopali ich v nežičlivej atmosfére pískajúceho berlínskeho štadióna. Francúz Trezeguet nastrelil z penalty smoliarsky brvno, čo nič nemení na fakte perfektného talianskeho premieňania. V mnohých športoch rozhodujú centimetre. Talianom nechýbali. Titul je v správnych rukách.
Kto hral krajšie? Zlé rozmýšľanie
Rozoberanie každého futbalového zápasu z hľadiska krajšej hry je hlúposť, vždy rozhodujú góly. Brankár Dida a desať Ronaldinhov by hralo krásny futbal, ale asi by nezdolali ani priemerný klubový tím. Francúzi boli v druhom polčase i v predĺžení futbalovejším mužstvom. Nie však tak očividne, aby mohli hovoriť len a len o smole. Ak by sme išli po tejto línii, dostali by sme sa k podpriemerným výkonom trikolóry v skupine a postupe z druhej priečky o bod pred Kórejou.
Taliansko skupinu bezpečne vyhralo, proti Ghane a Česku podalo výborný výkon. To im zabezpečilo relatívne slabších súperov v prvých dvoch kolách vyraďovacej fázy. Napodiv najviac sa natrápili s Austráliou, ale solídnu Ukrajinu už zdolali po nadpriemernej hre, ktorá vyvrcholila priam nevídaným výkonom v semifinálovom predĺžení proti domácim Nemcom.
Príprava - boj s prekážkami
Majstrovstvá sveta sú náročným turnajom, pre finalistov sedemzápasovým, a tým prešli najlepšie Taliani. Na šampionáte bolo dosť vyrovnaných tímov, ale noví majstri (už štvornásobní) mali isto organizačne najprepracovanejší systém. Podporený disciplínou a schopnosťou znášať nepriaznivé okolnosti.
Brankára Buffona a obrancu Cannavara stiahli už z tréningového kempu v Nemecku vypovedať pred športový súd v korupčnej kauze. Trénerovi Lippimu sa pomaly uzdravovali, a počas šampionátu si liečili zranenia Totti, Zambrotta, Cannavaro, Gattuso. Hviezdny obranca Nesta dokonca vôbec nehral. Taliani tieto okolnosti ustáli. Mali súdržný kolektív, v ktorom esá typu Del Piero, Inzaghi hrali málo a nefrfľali. Objavili sa však nové mená - Grosso, Perrotta, Barzagli.
Hviezdny tím utvoril bez hviezd
Azuroví pôsobili ako mužstvo bez hviezd, hoci Buffon, Cannavaro, Zambrotta, Pirlo, Del Piero, Inzaghi medzi ne rozhodne patria. Lippi sa nemusel spoliehať, či zahrá, alebo nezahrá Ronaldinho, alebo tŕpnuť ako Domenech, či sa zadarí Zidanovi alebo Henrymu.
Celý svet tvrdí, že nemecký šampionát bol výborný. A výborný turnaj predsa ťažko vyhrá priemerné mužstvo, ktoré ani raz neprehralo. Lippi zvládol to, čo pred ním napríklad Brazílčania Feola, Zagalo, Nemci Herberger, Schön, Beckenbauer, Lippiho predchodca Bearzot, Argentínčania Menotti a Bilardo. Urobil z veľkých hráčov tím. Pripomeňme v tejto súvislosti viaceré hviezdne brazílske výbery, ktoré stroskotali, lebo esá hrali na vlastné tričká.
Séria 25 zápasov bez prehry
Taliani zavŕšili sériu 25 zápasov bez prehry. Naposledy začiatkom októbra 2004 v Slovinsku 0:1. Z kádra majstrov sveta hralo vtedy sedem futbalistov. Lippi neexperimentoval, iba vylepšoval. V tom sa veľmi podobá Bearzotovi z roku 1982. Aj vtedy neodchádzali Taliani do Španielska ako favoriti, ale forma prišla v pravú chvíľu. História sa viac-menej opakovala. Squadra chytila dych, odvahu, mala sebavedomie. Absolútna koncentrovanosť Pirla, Materazziho, De Rossiho, Del Piera a Grossa pred pokutovými kopmi, striedma radosť po ich premenení, boli ukážkou, ako sa má zvládnuť zložitá situácia.
Rozhodujúcu penaltu premenil Fabio Grosso (vľavo), brankár Fabien Barthez sa vrhol do opačného rohu. FOTO - REUTERS
