Na Slovensko prišla krátko potom, ako vznikla nová vláda Roberta Fica. Bola vôbec prvým zahraničným hosťom v jeho úrade. "Tuším sa mi ešte nestalo, aby som navštívila premiéra, ktorý je v úrade len pár hodín," povedala lotyšská prezidentka VAIRA VIKEFREIBERGOVÁ v exkluzívnom rozhovore pre denník SME počas návštevy v Bratislave.

Čo si myslíte o novej slovenskej vláde? Je to vôbec prvýkrát v Európe, čo sa ľavicový premiér spojil s ultranacionalistami.

"Už sme mali zopár prípadov, keď radikálne pravicové strany boli vo vládach. Napríklad v Rakúsku, ktorému priniesli obdobie vážnych ťažkostí. Zodpovednosť leží na premiérovi. Je na ňom, aby sa úspešný kurz krajiny nezmenil. Slovenskej vláde sa za posledné roky darilo mimoriadne dobre. Považovali ho za hviezdu, čo sa týka ekonomických reforiem. Slovensku by veľmi ublížilo, ak by všetko, čo bolo dosiahnuté za posledné roky, nová vláda zmenila. Z pohľadu zahraničia by to bol krok späť."

Mečiar a Slota sú späť, neohrozí Slovensku znovu obdobie medzinárodnej izolácie?

"Záleží to na tom, ako sa budú jednotliví zástupcovia vlády vyjadrovať. Bremeno zodpovednosti však leží na pleciach premiéra. On si vybral koaličných partnerov. A je otázne, či bude mať dostatočnú autoritu určiť ten správny tón, ktorým sa vydáte."

Lotyšsko má prezidentku, predsedníčku parlamentu a vo vláde sedia štyri ženy. Ako sa vám to podarilo?

"Som veľmi rada, že Lotyšsko má taký rozumný postoj k ženám na vysokých pozíciách. Potom, čo som bola zvolená prezidentkou a formovala sa nová vláda, medzi kandidátmi na premiéra bola aj žena a v médiách sa objavil názor, že ak budeme mať prezidentku aj premiérku zároveň, kam to dospejeme. Takéto obavy sú však úplne neopodstatnené."

Slovensko má ľavicovú vládu, ale na rozdiel od ľavicových vlád v Španielsku či Taliansku sedí v tej slovenskej len jedna žena. Čo by ste odkázali politikom, aby sa nebáli političiek na vysokých postoch?

"Už len to, že lepšie rozumejú jemnejšej časti populácie. V princípe však nesmieme byť sexisti. Byť ženou v politike nie je nič zvláštne. "

Vyštudovali ste psychológiu, boli ste profesorkou na Montrealskej univerzite. Využili ste to niekedy ako prezidentka?

"Každý z nás používa praktickú psychológiu, napríklad reč tela nám povie veľa o ľuďoch. V profesii mi pomohli najmä skúsenosti z klinickej psychológie. Málokto je úplne stopercentne psychicky zdravý, a keď sa stretávam s neurotickým správaním, som na to pripravená."

Ako na vás ako psychologičku zapôsobil premiér Fico?

"On je v úrade len niekoľko hodín. Domnievam sa, že si uvedomuje riziká, ktoré mu jeho koalícia môže priniesť. Najmä čo sa týka medzinárodnej kredibility."

Rozprávate viacerými jazykmi, ale po rusky nie. Prečo?

"Moji rodičia ušli z Lotyšska pred sovietskou okupáciou. Aj keď som bola v Maroku v kontakte s viacerými Rusmi, najmä aristokratmi, väčšina z nich rozprávala po francúzsky a nemecky. V Nemecku som sa učila nemčinu, v Maroku francúzštinu, v Kanade po anglicky a na univerzite taliansky pre operu a španielsky, lebo sa mi páči zvuk tejto reči."

Nechcete sa ešte naučiť po rusky?

"Chcem, ale môj prezidentský rozvrh je stále veľmi plný, mám veľmi málo času. Možno neskôr, rada by som si užila literatúry a filmov v originále."

Aké to bolo, keď ste zo svojho kanadského exilu na chvíľu navštívili Lotyšsko, vtedy ešte súčasť ZSSR?

"Prišli sme s manželom z akademických dôvodov. Už po prvých prednáškach nám skrátili víza. Bolo to veľmi milé vidieť znovu príbuzných. Zároveň bolo zvláštne vidieť všade uniformované okupačné jednotky a všade tam bola tajná služba. Nemohla som sa ani sama stretnúť s rodinou. Naše telefóny odpočúvali a každého, kto prišiel za nami do hotela, následne odpočúvali tiež. Bol to veľmi depresívny a represívny režim."

Napriek tomu ste nedávno boli proti tomu, aby sa zverejnil zoznam kolaborantov s KGB, prečo?

"Pretože je nekompletný a hovorí málo, čo konkrétne urobili. Ide len o registračné kartičky, ktoré sú len jednou pätinou z celého zoznamu. Nie je to ako na Slovensku, kde máte celé spisy. Tieto karty neobsahujú detaily. Keď sa zverejnia, obávam sa, že to môžu zneužiť tie zvyšné štyri pätiny, ktoré kolaborovali a budú ukazovať prstom na tú jednu pätinu. Spravodlivé by bolo zverejniť všetko naraz. Dáta sú však v Moskve."

Nebojíte sa, že takými informáciami vás môže Rusko vydierať?

"Aj preto žiadame, aby nám vrátili spisy. Problém je, že oni to nechcú urobiť a my s tým nemôžeme pohnúť."

Päťnásť rokov po vyhlásení nezávislého Lotyšska je na jeho hraniciach posledná diktatúra v Európe Bielorusko. Prečo je také ťažké premeniť ho na normálnu európsku krajiinu?

"To je zaujímavá otázka, bola by som veľmi rada, keby sme tam poslali tím sociológov a pýtali sa ľudí, koľko len môžu. Ale je to ťažké, ľudia su pripravení povedať vám, aký skvelý je ich prezident a krajina je úžasná. Keď dôjde na ich vlastný názor, dostanú strach rozprávať. Zistiť ich pravé postoje je veľmi ťažké, odvaha mať vlastný názor sa trestá. "

Prečo ruský prezident tak bezvýhradne podporuje Lukašenka?

"Pretože má v jeho osobe niekoho, kto ho akceptuje vo všetkých ohľadoch."

Rusko dlhodobo kritizuje postavenie ruskej menšiny v Lotyšsku. Títo ľudia sú často vedení ako "neobčania". Prečo nemajú také menšinovým právam ako ostatné minority v Európe?

"Majú také práva. Prijali sme konvenciu o menšinových právach. Všetci občania v Lotyšsku majú rovnaké práva. Sme otvorenejší v prijímaní nových občanov ako v Rusku. Stále viac a viac ľudí úspešne žiada o lotyšský pas. Niektorí požiadali o ruský pas a len veľmi málo ich odišlo do Ruska za príbuznými. Každý si môže vybrať."

Ale stále sa veľa z nich považuje za "mimozemšťanov" pre prísne podmienky.

"Majú príležitosť požiadať o občianstvo. Je to na nich."

Špeciálna komisia vykalkulovala škody spôsobené okupáciou Sovietskym zväzom na 100 miliárd dolárov. Kedy požiadate Moskvu oficálne o odškodnenie?

"Členovia parlamentu tak reagovali na žiadosti ľudí, ktorých životy boli zničené sovietskou okupáciou. Niektorí boli napríklad poslaní na Sibír a keď sa im podarilo prežiť a vrátiť sa domov, nemohli si nájsť prácu, študovať a celý život ich prenasledovali. Doteraz ich nikto neod?škodnil. Nemecko po holokauste spravilo voči Izraelu množstvo kompenzácií. Po kolapse Sovietskeho zväzu však nikto v Rusku nie je ochotný priznať zodpovednosť. Kreslo po Sovietskom zväze v OSN obsadili okamžite, zodpovednosť za jeho minulosť nie. Nemyslím, že je tu perspektíva žiadať kompenzácie."

V čase plynovej krízy na Ukrajine Európa ticho čakala, či sa nakoniec Kyjev a Moskva dohodnú na cenách. Je Európa pripravená na sebavedomý dialóg s Ruskom?

"Každý dodávateľ má právo určovať svoju cenu, pokiaľ to unesie trh. Konečne si však Európa uvedomila, že potrebuje spoločnú energetickú politiku. Musíme si uvedomiť, aká dôležitá je diverzifikácia zdrojov."

Na budúci rok sa vám končí druhé prezidentské obdobie. Máte ďalšie plány?

"Chcem sa vrátiť k mnohým rozpísaným prácam, ktoré som musela odložiť, keď som nastúpila na prezidentský post.

Často vás spomínajú ako možnú kandidátku na generálneho tajomníka OSN. Zobrali by ste to?

"Je to veľmi zaujímavá a ťažká práca, ale určite by som to zobrala. Tým, že som žila na viacerých kontinentoch a zaujíma ma nielen lotyšské kultúrne dedičstvo sa považujem za svetového občana."