"Je na zozname kultúrnych pamiatok. Nikdy v nej nestrašilo a posledný nebožtík v nej ležal pred desiatkami rokov," hovorí starosta obce Ján Karman. Na dverách márnice je nápis v latinčine: Postavili na radosť Božiu 1. apríla 1786.

Ojedinelá stavba postavená pred viac ako dvesto rokmi si zachovala pôvodné konštrukčné prvky a je hodnotným dokladom ľudovej architektúry.

"Márnica je na okraji cintorína. Keď som bol malý chlapec, jeden lekár pri nej pitval malé dieťa. Hoci nás odtiaľ odháňali, v nemom úžase sme sa pozerali, ako to robí. Dieťa ležalo na stole pred márnicou. Naposledy v nej ležal partizán, ktorého zabili u nás počas frontu. Bohatší gazdovia nechali ležať svojich mŕtvych príbuzných doma. Márnicu využívali len tí chudobnejší," tvrdí miestny kronikár 82-ročný Karman.

Keď v dedine niekto zomrel, v jeho dome zvykli zakryť zrkadlo, zastaviť hodiny a otvoriť okná. Tento zvyk sa zachoval dodnes.

Už menej zaužívané je s nebožtíkom pochovávať aj jeho osobné veci ako napríklad fajku, vrecúško s tabakom či modlitebnú knižku.