Dnes: gitarista a producent Henry Tóth

Sučka Lujza je súčasťou rodiny gitaristu a producenta Henryho Tótha už štyri roky. Svojou rasou, menom, ale aj postavou si svoju dominantnú pozíciu zvyšuje z roka na rok.

"Moja partnerka povedala, že chce mať psíka. Mala fixnú ideu, že to má byť americký buldog. Ja som si ho celkom presne nevedel predstaviť. Myslel som si, že to bude menší psík," spomína dnes Henry.

Sučka Lujza má dnes niečo vyše 50 kilogramov a je bielej farby. Má mohutnejšiu postavu a mnoho ľudí si myslí, že je to tučná americká doga. Henry sa dokonca obáva, že si ju raz mäsiar pomýli s prasaťom. "Meno Lujza som jej vybral sám. Podľa mňa toto meno charakterizuje poriadnu slečnu. A takou Lujza naozaj je."

K sučke sa Henry so svojou partnerkou Gabikou dostali prostredníctvom inzerátu a ako trojmesačnú si ju boli vziať v Nových Zámkoch. "Keď som ju uvidel, hneď som sa jej zľakol. Prvé čo urobila bolo, že ma pohrýzla. Tak som si povedal, že tohto vraha doma nechcem. No dnes sú už štyri roky, čo žijeme spolu."

Henry mal od detstva pozitívny vzťah k zvieratám. Vyrastal u dedka v Levoči, kde bol plný dvor domácich zvierat. V dospelosti začal zachraňovať najdúchov na ulici. Buď ich daroval svojim priateľom, alebo ich odniesol do útulku. Jedného najdúcha má doma. Je to kocúr Filipko, ktorého našiel na ulici pred deviatimi rokmi. "Najskôr som ho musel preliečiť a potom som sa rozhodol, že si ho nechám."

Napriek tomu, že pes a mačka sa v jednej domácnosti nemusia znášať najideálnejšie, Henry má vo svojom byte dve výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo. Filipko si najskôr musel na Lujzu zvykať. Ale spoznávanie sa netrvalo dlho. "Veľmi rýchlo si padli do oka. Kombinácia americký buldog a štandardná európska mačka je asi dobrá (smiech). Spolu sa hrajú, kradnú si jedlo z misiek, naháňajú sa po byte. Myslím, že si naozaj dobre rozumejú," hovorí Henry.

Lujza je pokojný a vyrovnaný pes. Prešla výcvikom, ale "niekedy mám pocit, že žiadnym výcvikom neprešla. Keď sa jej nechce, urobí sa hluchá, slepá a tvári sa, že ju nič nezaujíma. Mám pocit, že sa nebojí ničoho, len mňa. Ale ani to už asi nie je pravda. Niekedy nahodí taký pohľad, že mi naozaj nie je všetko jedno. Neublíži nikomu, len občas sa jej stane, že nestihne zabrzdiť a do niečoho, alebo do niekoho omylom narazí."

Filipko aj Lujza sa cítia dobre v celom byte. Pred jedenástimi mesiacmi sa Henrymu narodil syn. Vtedy sa Henry so svojou posteľou nedelil len so svojou partnerkou, ale aj s Lujzou a Filipkom. "Bolo to nedobrovoľné delenie sa. Dnes je to už minulosť. Synček je ešte malý a snažíme sa ho od nich oddeliť.

Napriek tomu, že má len jedenásť mesiacov, chcel sa hrať s Lujzou a Filipkom. Pobúchal im po hlave a hra sa skončila. Od tej doby majú pred ním rešpekt," spomína s úsmevom Henry.

Filipko a Lujza si dajú záležať aj na stravovaní. Okrem konzerv a granúl Filipko obľubuje mäso a kukuricu. Lujza nepohrdne špagetami a "v zásade zje všetko, čo jeme aj my. Melón, broskyne, či kyslú uhorku. Filipko ma ide zavraždiť za šunku. Naše jedlo im skutočne chutí."

Okrem schopností, ktoré Henry o svojich domácich miláčikoch už stihol vymenovať, Lujza aj Filipko vedia aj hypnotizovať. Darí sa im to hlavne, keď ich domáci jedia. "My obedujeme, obaja sa nám úprimne pozerajú do očí. Nahodia čudný pohľad a kým sa my preberieme a zorientujeme sa, jedlo z taniera je preč. Normálne nás hypnotizujú."

Napriek všetkým radostiam a starostiam je Henry Tóth rád, že Lujza a Filipko sú členmi jeho rodiny. Túžil po nich odmalička. (hab)

FOTO SME - PAVOL MAJER