Keď Fero Kudláč sedel minulý týždeň v lietadle na ceste z portugalského Porta do Bratislavy, len tak náhodou nazrel cez plece neznámeho spolucestujúceho, čítajúceho tamojší denník. Uvidel v ňom svoju karikatúru, ktorú večer predtým nakreslil v miestnej krčme počas zápasu Portugalska s Holandskom na majstrovstvách sveta vo futbale. Krajší darček na cestu domov ani nemohol dostať. Poďme však pekne po poriadku.

Grafik a ilustrátor František Kudláč, ktorý svoje karikatúry už dlhé roky podpisuje pseudonymom Bubino (prezývka z útleho detstva), sa venuje kreslenému humoru už od čias štúdií na bratislavskej Šupke, kde kreslil svoje prvé "špásy" s priateľom-ilustrátorom Petrom Kľúčikom. V kresbách tohto druhu neskôr pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Praha ho síce trochu vytrhla z domáceho prostredia, no kto by sa nenechal rád opájať čarom veľkomesta osemdesiatych rokov minulého storočia?

Žiadny Pikaso tu nebýva

Vo vychýrenej pražskej pivárni U zlatého tygra spoznal Fero Kudláč vtedajší český intelektuálny výkvet - hudobníkov Vladimíra Mertu, Vladimíra Mišíka či Jana Spáleného, s bázňou sledoval vždy mĺkveho Bohumila Hrabala a s radosťou prijímal každú účasť na neoficiálnych krčmových happeningoch. Dodnes nezabudne, ako sa tu nechali až po krk prisadrovať k stoličkám speváčka Hana Hegerová a jej vtedajší manžel Jarda Kohák, ktorého museli potom v nemocnici celého zmodrelého oslobodzovať z panciera pílkou, lebo pitie piva v ten večer nebezpečne zväčšilo objem jeho tela.

Ako študent sa priam odvážne zaplietol aj s budúcim slávnym režisérom Emirom Kusturicom, vtedy ešte študentom. "Už vtedy to bol balkánsky diabol," spomína Bubino, "mňa a môjho kamaráta požiadal, aby sme mu k absolventskému filmu vyrobili kópiu Picassovej Guernicy v pomere jedna k jednej. Keďže originál má na dĺžku tri a štvrť metra, rozhodli sme sa natiahnuť papier na jedinú možnú stenu internátu na poslednom poschodí, kde Emir býval. Dohodli sme sa, že to bude kompenzovať niekoľkými desiatkami fliaš vína a pustili sme sa do štvorčekovania plochy. Keď sme mali obraz naskicovaný, upratovačka nás zažalovala, že kreslíme prasačiny. Riaditeľka internátu na naše vysvetlenie zalistovala vo svojich šanónoch a povedala pamätnú vetu: jaká Pikasova nevímco, vždyť tady žádný Pikaso nebydlí!"

Sľubná dekadencia

Naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku vtedajšieho pražského umeleckého sveta však nebolo také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá. V chýrnej krčme zabodoval Bubino pri štamgastských stoloch spolkov Zlatá Praha či Spolek pohodlí, až keď vytiahol ceruzku. "Spočiatku na mňa pozerali trochu nedôverčivo, ale nakoniec som si ich predsa získal. Keď som žltej pivnej tácke s čiernym tigrom prikreslil emblém štátneho znaku a päťcípu hviezdu, vhupol som do ich dekadentných kruhov rovnými nohami. Keby sa vtedy našiel nejaký snaživý udavač, určite letím zo školy," hovorí.

Humor,

ale nie za každú cenu

Tak to však s nápadmi chodí. Keď nejaký príde, rýchlo ho treba zaznamenať. Aj Ferovi Kudláčovi sa v taškách a po vreckách vždy povaľujú pokreslené papieriky. Niekedy je obrázok akurátny, inokedy ho treba vylepšiť, prípadne nechať odležať. "Niektoré karikatúry sme si svojho času navzájom aj dotvárali," spomína Kudláč na spoločné kumšty s priateľom, výtvarníkom Mariánom Vanekom. "Špás príde znenazdajky a vždy rád využijem humornú skratku," vysvetľuje. "Väčšinou musí vyplynúť z pozorovania situácie, ale pracujem aj na konkrétnu tému. Napríklad, ak mi niekto povie, že potrebuje vtip na traktoristu, tak sa na chvíľu zamyslím a nakreslím ho. Čo sa však týka mojej voľnej grafickej tvorby, tú si musím vysedieť, vyžaduje si oveľa pracnejší prístup. Humor totiž nehľadám za každú cenu," prízvukuje.

Nie je všetko humor,

čo tak vyzerá

Tak to bolo aj v prípade kresby, ktorú Bubino poslal do ôsmeho ročníka medzinárodnej súťaže karikaturistov v portugalskom Porte. Reagoval na jednu z troch hlavných tém súťaže - ekologickú karikatúru. Spomedzi stoviek zúčastnených výtvarníkov z tridsiatich piatich krajín celého sveta získala jeho kresba strieborné ocenenie. "Je to dosť závažný moment v mojej tvorbe," priznáva prekvapený autor. "Túto kresbu som mal hotovú už dávnejšie, spolu s ňou som poslal ešte dve čerstvé, ktoré sa tiež dostali do finálneho výberu. Zdá sa, že som sa do zamerania súťaže kresleného humoru naozaj strafil, hoci sa nedá povedať, že by bola téma práve humorná."

Portské víno, futbalový ošiaľ a kladivom po hlave

Porto zanechalo vo Ferovi Kudláčovi silné zážitky nielen kvôli návšteve svetoznámych vinárskych oblastí, ochutnávke najvyberanejších vín či aktuálnemu futbalovému ošiaľu, ale predovšetkým pre zistenie, ako sa v Portugalsku v porovnaní so Slovenskom karikatúre darí. Súťaž a výstava sa konali v obrovskej budove bývalých tlačiarní, kde je permanentne sprístupnená stála výstavná sieň kresleného humoru, otvorená 365 dní v roku, ešte aj na Vianoce a na Silvestra.

"Doteraz som o Porte vedel iba toľko, že ho na trávniku porazila petržalská Artmedia," hovorí Bubino Kudláč. "Prekvapilo ma, aké významné miesto tu má svet obrázkov, a ešte viac, akí sú tu ľudia bezprostrední. Na chvíľu som sa tu mohol stať aj pouličným umelcom a kresliť obrázky na želanie. A okrem futbalového ošiaľu som zažil aj svätojánsku noc. Počas nej sa ľudia v celom meste búchali po hlavách plastovými, pískajúcimi kladivami, ktoré sa predávali na každom rohu. Schytal a rozdal som asi päťsto úderov. Tento zvyk vraj vyplynul z aktu, ktorý vykonáva farár kropiacou paličkou."

Žiť naplno

z jednodenného vtipu

A ako to bolo s tou spomínanou futbalovou karikatúrou? Stalo sa to celkom náhodou a zdanlivo úplne jednoducho: "Posledný večer pred odchodom z Porta sme s riaditeľom a zakladateľom festivalu Luísom Humbertom Marcosom sledovali futbal v miestnej reštaurácii," opisuje Bubino. "Pomyslel som si - čo keby Portugalci vyhrali? A nakreslil som obrázok na túto tému. No a oni nakoniec ten jednogólový náskok skutočne udržali, čo v podniku spôsobilo hurónske odozvy. Podal som teda kresbu šéfovi festivalu, ktorý s ňou na chvíľu kdesi odbehol. Na druhý deň v lietadle som neveril vlastným očiam. Bol to síce iba jednodenný vtip, ale v ten deň žil naplno!"

Svoje kresby Bubino uplatňuje už dlhé roky v novinách, karikatúra je však preňho stále viac koníčkom než živobytím. "Neviem to robiť inak," hovorí. "Úsmevnosť a zmysel mojej kresby závisí od toho, ako na mňa okolie alebo text, ktorý ilustrujem, zapôsobia."

EVA ANDREJČÁKOVÁ

KRESBY - BUBINO

Kresby zo súťaže a výstavy v portugalskom Porte si môžete pozrieť na stránke www.cartoonvirtualmuseum.org