Vnímanie nezamestnanosti sa medzi ľuďmi mení. Za posledných desať rokov sa zdvojnásobil počet tých, ktorí pripúšťajú, že na strate práce má vinu nielen hospodárska situácia v krajine, ale rovnakou mierou aj sám nezamestnaný.

Až 88 percent opýtaných sa stretlo s takým nezamestnaným, ktorý je na úrade práce prihlásený, pretože v práci by dostal málo peňazí. Dôvody dobrovoľnej nezamestnanosti sú však aj iné. „Bola som prihlásená na úrade práce a zo sociálky som si platila diaľkové štúdium na vysokej škole,“ priznáva Katarína z Martina.

Prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky potvrdil príslovie „sýty hladnému neverí“. Pocit zodpovednosti za nezamestnanosť klesá priamo úmerne s počtom obyvateľov v mestách. To, že je niekto nezamestnaný, považujú za výlučne jeho vlastnú chybu najviac Bratislavčania. Veľa ľudí z miest s 50- až 100-tisíc obyvateľmi pripúšťa len malý vplyv hospodárskej situácie krajiny na stratu práce a ako o hlavnej príčine hovoria o samotnom nezamestnanom.

Ako by Slováci riešili situáciu, ak by sa sami ocitli v pozícii nezamestnaného? Odpovede na túto otázku odkryli problém nízkej mobility pracovnej sily. Väčšina ľudí by sa snažila zohnať si novú prácu v okrese, kde má trvalý pobyt.

Pri porovnaní s podobným prieskumom spred niekoľkých rokov však možno vidieť v tomto smere posun k lepšiemu. „Mierne rastie podiel tých, ktorí by šli za prácou aj do iného okresu alebo by sa usilovali rekvalifikovať a zvýšiť si odbornosť,“ hodnotí výsledky prieskumu Ústav pre výskum verejnej mienky.

Pozvoľna narastá aj percento ľudí, ktorí by svoju prípadnú nezamestnanosť riešili hľadaním si práce v zahraničí.

TOMÁŠ VELECKÝ