Veršovaná kronika Andreja Čorbu sa delí na dve časti: obšírnu kroniku sedliackeho povstania a krátky opis „povery a nemravnosti“ ľudu, ktoré boli podľa autora príčinou vzbury. Na titulnom liste kroniky je napísané: „Hrozne a Strassne Rozprawky o Chorobe Choleri a Rozbroge Prosstjawy wo wissich stranoch Uherske Zjeme s Roku 1831-ho, w kratkosci spisane pre obecni w tim časje zbureny lyud, ku pokaganyu.“ Kroniku Čorba ukončil roku 1839. Úryvok je z voľného prekladu G. Kmoška:

„Medzi tým, čo sa tam v Merníku robilo,

i toto sa v ten čas divné pritrafilo,

že susedný farár (Hlovík) z domu preč zutekal,

bo sa v svojej fare rebélie ľakal.

Chcel sa prezviesť, čo je nového v Merníku,

tam práve natrafil na vraždu velikú.

Svoj život na vlase iba tak zachoval,

že listy zbojníkom dobre vysvetľoval,

ktoré v panskom dvore sa tam nachádzali,

aby, čo v nich stojí, sa podoznávali.

Ponad jeho hlavu do stola rúbali

a nemálo strachu mu tam naháňali.

V jednom dome v sene ukrytý na pôjde

rozmýšľal, nevediac čo ďalej s ním bude.

Len zemiaky s mliekom mu tam donášali

a že ho tam kryli, bárs sa obávali.

A keď tak v tom strachu sedí, rozvažuje,

včasráno v tej skrýši silný krik počuje.

Krik a lárma rastie, bo už vojsko ide,

všetci sa octneme v prevelikej bíde.

Čo v tak krátkom čase i skutkom sa stalo,

do Merníka mnoho vojska prichádzalo,

z tej kontumácie, v ktorej bol zavrený,

skrze prišlé vojsko bol vyslobodený.“