Kronika o sedliackom povstaní v roku 1831 písaná na ručnom papieri hnedým atramentom je jedným z veľmi vzácnych exponátov Východoslovenského múzea v Košiciach.
„Je to unikát. Rukopis je jedným z prvých historických dokumentov napísaných v šarišskom dialekte. Navyše vo veršoch. V tom spočíva jeho historická hodnota,“ vysvetľuje historička múzea Uršula Ambrušová. Väčšina dokumentov v zbierkach múzea je napísaná v nemčine, maďarčine a latinčine.
Dielo evanjelického kňaza Čorbu má názov Summowni opis hrozneho rozbroju. „Kronika je vynikajúcim zdrojom pre historikov. Čorba, ktorý osobne prežil a na vlastnej koži skúsil hrôzy vzbury, totiž autenticky zachytil priebeh povstania nielen v Hanušovciach a v okolitých dedinách, ale na celom území terajšieho východného Slovenska,“ tvrdí historik Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou Peter Šafranko. „Historické fakty sú umocnené osobnou skúsenosťou a podfarbené subjektívnym pohľadom autora, osobným hodnotením a komentovaním udalostí. Mám pocit, že Čorba hodnotil povstanie skôr negatívne.“
Andrej Čorba sa narodil v roku 1770 v Chmeľove (terajší okres Prešov). V Hanušovciach nad Topľou pôsobil od roku 1821 až do smrti v roku 1845. K osobnosti, ktorá svojou duchovnou a literárnou činnosťou prispela ku kultúrnemu rozvoju regiónu, sa Hanušovčania dodnes hlásia. V roku 1995, pri príležitosti 225. výročia jeho narodenia a 150. výročia jeho úmrtia, osadili na evanjelickom kostole pamätnú tabuľu a na miestnom cintoríne nový náhrobný kameň.
„Zhodli sme sa, že by bolo vhodné nadviazať na dielo kronikára, ktorý preslávil naše mesto. Od roku 1996 každé dva roky organizujeme bienále kroník miest z východného Slovenska. Sprievodnými podujatiami sú odborné semináre, snažíme sa kronikárom aj metodicky pomôcť,“ hovorí kulturologička múzea Agáta Krupová.
